Bratislava 2. marca (TAS) - Prevažná väčšina občanov SR nepovažuje za správne, aby boli klienti skrachovaných nebankových spoločností odškodnení z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Vyplýva to z výsledkov telefonického prieskumu verejnej mienky, ktorý 27. a 28. februára 2002 zrealizoval Inštitút pre verejné otázky (IVO) na reprezentatívnej vzorke 500 dospelých obyvateľov SR na základe údajov, ktoré zozbierala agentúra GfK.
Proti odškodneniu klientov skrachovaných nelicencovaných spoločností z peňazí odvádzaných daňovými poplatníkmi je 71 percent opýtaných, viac ako polovica opýtaných (54 percent) to považuje za úplne nesprávne. Ďalších 17 percent si myslí, že by bolo skôr nesprávne, aby sa na tento účel použili peniaze daňových poplatníkov. Za finančnú kompenzáciu pre poškodených klientov nebankových spoločností sa vyslovilo 23 percent opýtaných, z toho 12 percent je presvedčených, že takéto opatrenie by bolo úplne správne. K téme sa nevedelo vyjadriť 6 percent daňových poplatníkov.
Prieskum ďalej ukázal, že nesúhlas s vyplatením klientov nebankových spoločností zo štátneho rozpočtu prevláda vo všetkých skupinách obyvateľstva, výraznejší je však u ľudí strednej generácie (t.j. od 35 do 55 rokov), u ľudí s vyšším vzdelaním, medzi obyvateľmi Bratislavského kraja a vyšších príjmových kategórií.
Za odškodnenie klientov skrachovaných nebankových subjektov sa pritom vyslovujú najmä nižšie príjmové skupiny - tento názor podporuje 34 percent respondentov, ktorí nemajú nijaký osobný príjem, 26 percent opýtaných s príjmom od 6001 do 9000 korún. Spomedzi respondentov, ktorých príjem prevyšuje 12 000 korún je za odškodňovanie len 13 percent opýtaných. V tejto príjmovej kategórii naopak prevažuje negatívne stanovisko k vyplácaniu poškodených klientov - 85 percent ho považuje za nesprávne alebo skôr nesprávne.
Za správne považujú odškodnenie najmä obyvatelia Košického (30 percent), Nitrianskeho a Žilinského kraja (po 27 percent). Najviac negatívnych postojov k odškodneniu je z hľadiska teritoriálneho členenia medzi obyvateľmi Bratislavského (85 percent), Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja (po 72 percent).
TASR informáciu poskytli Oľga Gyárfášová a Marián Velšic z IVO.
*ds ir
