Bratislava 31. januára (TASR) - Viac ako 800 tisíc žiakov dnes donesie domov polročné vysvedčenia. Konfrontácia známok na vysvedčení s očakávaniami rodičov môže vyvolať okrem radosti aj šok či nevôľu. Psychologička Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie však upozorňuje, že bitka a neprimerané telesné či psychické tresty môžu zapríčiniť vážnu ujmu na zdraví dieťaťa a že trest a karhanie školáka iba demotivuje.
"Známka nie je len číslo o množstve vedomostí, vyjadruje aj vzťah k učiteľovi, motiváciu dieťaťa a osobnostné charakteristiky," hovorí Smiková. Učitelia do nej často zahrnú aj správanie žiaka na hodinách. Známka hodnotí deti, ale aj učiteľov a rodičov. Dieťa aj rodič by mali vedieť, čo vlastne vyjadruje. Podľa psychologičky ju treba vnímať ako pozitívnu informáciu o tom, čo všetko dieťa vie a kde má rezervy.
Správny prístup rodičov je podľa nej oceniť úsilie a úspechy školáka, poukázať na jeho rezervy, pomôcť mu vymyslieť plán, ako známky do konca školského roka zlepšiť a vyjadriť dôveru v jeho sily.
Pochvala a povzbudenie sú pre školákov podľa Smikovej nevyhnutné pre to, aby sa škola nestala pre dieťa i celú rodinu neprimeranou záťažou. Platí to podľa nej predovšetkým pre rodiny s prvákmi. "Hra zostáva pre dieťa dominantnou činnosťou, preto mu ju netreba zakazovať alebo ho v nej obmedzovať," zdôraznila Smiková v rozhovore pre TASR.
Rodičia by sa mali zamyslieť nad tým, či dieťaťu venujú dostatočnú pozornosť. Za neúspechom v škole sa môže skrývať aj hlbší problém. Horšie známky môžu byť spôsobené špecifickými poruchami učenia, aj keď učiteľ by mal dyslexiu, disgrafiu či diskalkúliu rozoznať skôr ako za pol roka. Vplyv na známky má tiež pohoda v škole a dobré vzťahy so spolužiakmi.
K trestom za zlé známky na vysvedčení sa podľa prieskumov priznáva asi 30 percent detí. Strach a stres z trestu môžu u školákov viesť k hraničným reakciám, ako je pokus o útek z domu či samovražda.
