Bratislava 3. marca (TASR) - V diplomatickej kríze v slovensko-maďarských vzťahoch podľa podpredsedníčky SMK Edit Bauerovej nejde o revíziu Benešových dekrétov, ale o zosúladenie týchto dokumentov s legislatívou EÚ.
Ich hlavným problémom je princíp kolektívnej viny uplatňovaný v týchto historických dokumentoch, ktorý neharmonizuje s právnymi princípmi EÚ, spresnila v dnešnej diskusnej relácii Televízie Markíza Na telo. Práve preto požaduje maďarský premiér Viktor Orbán ich zrušenie pred vstupom SR a ČR do únie, dodala Bauerová.
"Nejde o revíziu, je jasné, že dnes sa už ten pôvodný stav nedá napraviť. Je to historická záležitosť. Ale jedna vec je jasná, že legislatívu treba upraviť tak, aby bola v súlade s právom EÚ. Dnes nie sú žiadne dôvody na to, aby boli takéto ustanovenia súčasťou právneho poriadku," tvrdí Bauerová. Dodala, že problémom je mať v právnom systéme princíp kolektívnej viny a zároveň sa hlásiť k základnej Amsterdamskej zmluve EÚ.
Hoci ide o historické dokumenty, otázka ktorých sa podľa názoru viacerých európskych historikov a politikov otvára účelovo, Bauerová povedala, že predstavujú reálny problém. Na otázku, či môže odmietavý postoj SR a ČR k zrušeniu Benešových dekrétov ovplyvniť ich začlenenie do EÚ, podpredsedníčka SMK neodpovedala: "Veľmi ťažko na to odpovedať. Je to otázka, ktorú musia riešiť predovšetkým právnici. Je to otázka právnej filozofie." Podľa jej slov sa výroky maďarského premiéra v tejto súvislosti v médiách skreslene interpretujú. Premiér Orbán sa podľa nej vyjadril, že pred vstupom SR do EÚ by malo dôjsť k zrušeniu dekrétov, a nie že by mohli byť prekážkou integrácie Slovenska.
Kauzu Benešových dekrétov otvoril svojimi vyjadreniami maďarský premiér Orbán. Ide o dekréty s platnosťou zákonov, ktoré vydával od roku 1940 až do októbra 1945 vtedajší československý prezident Eduard Beneš. Diskutovaných je 13 zo 141 povojnových dekrétov, predovšetkým dekrét o konfiškácii a rozdelení pozemkového majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov a dekrét o úprave štátneho občianstva Nemcov a Maďarov, ktorým obe národnosti stratili štátne občianstvo a občianske práva. Časť trojmiliónovej nemeckej menšiny bola z Česka vyhnaná ešte pred prijatím opatrení o odsune. Zo Slovenska bolo po vojne odsunutých vyše 32 tisíc Nemcov. Postupimská konferencia z roku 1945 okrem iného stanovila princípy odsunu nemeckých menšín z Poľska, Československa a Maďarska.
