BRATISLAVA 2. februára (SITA) - Za „čistú volebnú kampaň“ považuje návrh novely zákona o miestnych daniach a poplatkoch poslanec za KDH Pavol Minárik. Podľa neho je návrh z dielne Ľudmily Muškovej (ĽS-HZDS) a Dušana Čaploviča (Smer-SD) „falošný,“ lebo ak samosprávy dostali kompetenciu vyberať dane, nemal by im ju štát zase zobrať. „Ak mala samospráva dôveru vtedy, keď sme jej dávali právomoci, dôverujme jej aj teraz,“ uviedol v rozprave. Ako zdôraznil, dôvera a nezasahovanie do samosprávy musí byť princípom. Myšlienku, že ide o volebnú kampaň odmietol poslanec Ján Cuper, podľa ktorého cieľom návrhu je pomôcť finančne školám, lebo niektoré sídla právo vyberať dane nepochopili.
Podľa návrhu by do zákona mali byť zaradené pozemky a stavby alebo ich časti slúžiace na vzdelávanie, vedeckovýskumné účely alebo na náboženské účely. Spod zdanenia by mali byť vyňaté všetky pozemky a stavby vo vlastníctve verejných vysokých škôl alebo štátu v užívaní štátnych vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, cirkví a náboženských spoločností evidovaných štátom. Čaplovič navrhol zaradiť do návrhu novely aj stredné školy, strediská praktického vyučovania a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov a školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Krajských školských úradov. Ako v rozprave pripomenul Jaroslav Jaduš z ĽS-HZDS, obec nemá dôvod zaujímať sa o vzdelanie, jej priority sú iné a preto považuje za dôležité návrh podporiť. „Na vzdelávaní má záujem štát,“ zdôraznil. Ako dodal, „ak existujú osvietení radní, ktorí si uvedomujú svoju zodpovednosť aj za vzdelávanie, nevidím dôvod, prečo by takýto precedens nemohol platiť celoplošne.“
Pozitívne zhodnotila návrh aj Jadušova spolustraníčka Katarína Tóthová, ktorá pripomenula, že štátna dotácia verejných vysokých škôl na Slovensku je jednou z najnižších z 25 krajín Európskej únie. „Dosahuje iba okolo 0,82 HDP, pričom cieľom Lisabonskej stratégie je dosiahnuť dve percentá HDP z rozpočtu krajiny,“ poukázala. Ako pripomenula, mnohé mestá aj v súčasnosti podporujú činnosť verejných vysokých škôl a odpúšťajú im daň z nehnuteľnosti, no v niektorých je situácia úplne iná. Poukázala pritom na Bratislavu, kde Univerzita Komenského platila na daniach 10,5 mil. Sk, pričom v rozpise štátnych dotácií na tento účel neboli verejným vysokým školám vyčlenené žiadne peniaze. „Na úkor financovania vysokoškolského vzdelávania tak musela dotovať rozpočet mesta,“ zdôraznila Tóthová.
an;pr;bl
