Pred novinármi to dnes vyhlásil predseda KDH Pavol Hrušovský.
Uviedol tiež, že tento postoj oznámil v pondelok premiérovi a predsedovi SDKÚ Mikulášovi Dzurindovi. Na stretnutí KDH vyzvalo SDKÚ, aby nebránilo predloženiu a schváleniu oboch zmlúv. Kresťanskí demokrati podľa svojho šéfa nechcú nič iné, len trvať na splnení všetkých programových cieľov, ktoré si vládna koalícia v tomto volebnom období dala. Hrušovský tvrdí, že teraz je rozhodnutie na SDKÚ a kresťanskí demokrati nevyvíjajú žiadny nátlak. Podpredseda KDH Daniel Lipšic zopakoval, že zmluva nie je samovykonateľná a "netreba meniť žiadny zákon".
SDKÚ sa podľa predsedu a premiéra Mikuláša Dzurindu vyjadrí k ultimátu, ktoré dostala od koaličného KDH, v pondelok po zasadaní Prezídia SDKÚ.
Ministri za SMK podľa predsedu strany Bélu Bugára zrejme zahlasujú za zmluvy o výhrade vo svedomí v prípade ich predloženia vláde. Aj podľa neho je rozhodnutie momentálne na strane SDKÚ. Selektívne plnenie programového vyhlásenia vlády vždy podľa neho vyvoláva napätie.
Ľubomír Lintner sa domnieva, že kresťanskí demokrati svojim postojom zbytočne narúšajú stabilitu, ktorá je vo vládnej koalícii. Ministrom bude odporúčať nepodporiť túto zmluvu na vláde, ale keďže je to zmluva o svedomí, hlasovanie bude podľa ich vedomia a svedomia. Podľa Lintnera je škoda, že s rovnakou vehemenciou predstavitelia KDH nepresadzujú ďalšie dva body z vládneho programu - zákon o výchove a vzdelávaní a zákon o športe.
Prezident SR Ivan Gašparovič si myslí, že spor kvôli schváleniu zmluvy o výhrade vo svedomí medzi KDH a SDKÚ sa urovná a strany sa dohodnú.
Podpredsedníčka ANO Eva Černá zareagovala na ultimátum kresťanských demokratov slovami, že vydieranie typickou zbraňou KDH.
Politológ Grigorij Mesežnikov vidí za postojom kresťanských demokratov k zmluvám o výhrade vo svedomí súperenie SDKÚ a KDH o vedúcu pozíciu v stredopravom priestore politického spektra. Politológ Miroslav Kusý je skeptický v súvislosti s tým, že by KDH naozaj odišlo z vládnej koalície, ak nedôjde k schváleniu zmlúv o výhrade vo svedomí. Je to podľa neho predvolebný krok.
Prijatie zmluvy medzi SR a Vatikánom o práve uplatňovať si výhradu vo svedomí predpokladá základná zmluva so Svätou stolicou z 24. novembra 2000. Návrh zmluvy bol od 9. apríla 2003 až do 5. mája 2003 na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Legislatívna rada vlády ho schválila 15. marca 2005. Na posunutie zmluvy do vlády je však potrebný podpis ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana z SDKÚ.
Okrem toho vlani vo februári ministerstvo spravodlivosti predložilo do medzirezortného pripomienkového konania aj identický návrh dohody medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.
Zmyslom zmluvy a dohody je umožniť odmietnuť konanie, ktoré by malo za následok stratu ľudského života, jeho ohrozenie, alebo by znižovalo ľudskú dôstojnosť. Človek nebude musieť urobiť niečo, čo vo svojom svedomí pokladá za nedovolené. Právo na výhradu svedomia možno uplatniť napríklad pri zdravotníckej činnosti. Lekár tak smie odmietnuť vykonať potrat, umelé alebo asistované oplodnenie, eutanáziu, sterilizáciu, predpísať antikoncepciu či robiť pokusy s ľudskými orgánmi, zárodkami a pohlavnými bunkami. Pedagóg zase môže odoprieť vyučovanie určitých predmetov ako sexuálna výchova, joga alebo používať pritom určené učebné texty. Možné je tiež odmietnutie niektorých právnych služieb, pričom sa to nevzťahuje na sudcov a prokurátorov, pretože tí musia aplikovať platné právo. Sudca napríklad nemôže odmietnuť rozviesť manželov. Týka sa to ďalej pracovných vzťahov a odmietnutia konania súvisiaceho s genocídou, popravami zajatcov bez súdu, mučením, vojenskou krutosťou a perzekúciou bezbranného civilného obyvateľstva. Ak sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom, že nebude vykonávať prácu v nedeľu, nemôže mu to nariadiť.
