Prehľad najvážnejších kríz vo vládnej koalícii v tomto volebnom období

Bratislava 5. februára (TASR) - Oznámenie KDH o odchode z koalície, pokiaľ vláda na najbližšom rokovaní neschváli zmluvu s Vatikánom o výhrade svedomia, môže predchádzať ďalšej vážnej kríze vo vládnej koalícii. TASR prináša krátky prehľad najvážnejších koaličných kríz počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. - Prvýkrát sa strany vládnej štvorky SDKÚ, KDH, SMK a ANO dostali do sporu koncom roka 2002 kvôli nomináciám do Dozornej rady Slovenských elektrární. KDH tvrdilo, že do orgánov štátneho podniku sa po politickej línii dostali predovšetkým nominanti ANO a žiadalo zastúpenie všetkých vládnych strán v riadiacich a kontrolných orgánoch elektrární. Na znak protestu nepodporili kresťanskí demokrati opätovné prijatie prezidentom vrátenej novely zákona o verejnej službe. Hlasovanie spôsobilo v štátnom rozpočte "sekeru" vo výške takmer 3,5 miliardy korún. SDKÚ, SMK a ANO nato odmietli princíp politických nominácií vo všetkých relevantných podnikoch s majetkovou účasťou štátu. - Začiatkom roka 2003 vyzval podpredseda parlamentu a šéf ANO Pavol Rusko na odstúpenie ministra vnútra za KDH Vladimíra Palka. Dôvodom malo byť odpočúvanie Ruskovho mobilného telefónu, konkrétne rozhovoru Ruska s redaktorom denníka SME o Vianociach. Palko argumentoval chybou v odpočúvacom zariadení s tým, že išlo o odpočúvania SIS, ktoré sa omylom dostali do systému rezortu vnútra. Polícia nakoniec došla k záveru, že odpočúvaná bola redakcia denníka SME. - Dôveru ANO voči SDKÚ a KDH naštrbila začiatkom roka 2003 aj akcia v hoteli Hubert v Tatranskej Polianke, kde dovolenkoval Rusko a vtedajší minister hospodárstva Robert Nemcsics a počas ktorej sa stretli aj s premiérom Mikulášom Dzurindom. Po návrate z dovolenky sa dozvedeli, že v hoteli sa objavili kriminalisti, ktorí vyšetrovali hostí a zisťovali informácie o obidvoch politikoch. Dôvodom mala byť informácia o stretnutí politikov ANO s údajným šéfom podsvetia Mikulášom Černákom, ktorú premiérovi poskytol jeden z členov jeho ochranky. Rusko sa však stretol s exministrom hospodárstva Ľudovítom Černákom. - Spory vo vládnej koalícii pokračovali na jar 2003 návrhom ANO, ktoré do parlamentu predložilo novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva. Liberáli novelou reagovali na podnet, ktorý voči interrupčnému zákonu podalo KDH na Ústavný súd SR v roku 2001. Podstata sporu tkvela v tom, že hoci zákon umožňoval umelé prerušenie tehotenstva do 12. týždňa plodu, vykonávacia vyhláška k zákonu povoľovala interrupcie z genetických dôvodov až do 24. týždňa gravidity. KDH napadla na ústavnom súde súlad vyhlášky s ústavou, zatiaľčo ANO chcela predísť svojím návrhom novely právnemu vákuu, ktoré by znemožnilo vykonávať interrupcie po prípadnom rozhodnutí ústavného súdu. Liberáli pretlačili v parlamente svoju novelu s podporou opozície. KDH to označilo za porušenie koaličnej zmluvy, SDKÚ a SMK podporili kresťanských demokratov. Prezident Rudolf Schuster novelu vetoval a navrhol parlamentu, aby sa platnosť prípadne opätovne schváleného zákona viazala na rozhodnutie ústavného súdu. Ten v spore doteraz nerozhodol. - V lete 2003 KDH podalo žalobu voči Ruskovi na ochranu svojho dobrého mena. Banskobystrický podnikateľ František Mojžiš totiž obvinil predsedu ANO z vydierania prostredníctvom sily jeho médií. Rusko po výpovedi u špeciálneho prokurátora povedal, že "je vážne podozrenie, že práve z peňazí, ktoré Mojžiš poskytol firme Maana, táto doplatila 10 miliónov korún za predaj budovy na Žabotovej ulici". KDH roky sídlilo v spomínanej budove a Rusko tak naznačil, že Mojžiš nepriamo sponzoroval hnutie. - V lete 2003 odštartoval premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda kauzu skupinka, ktorá v konečnom dôsledku znamenala zmenu postavenia vlády na menšinové. Začiatkom augusta oznámil Dzurinda existenciu skupinky vplyvných štátnych predstaviteľov a obchodníkov, ktorej činnosť mala byť namierená proti záujmom SR, SDKÚ a Slovenskej informačnej služby. V septembri navrhol premiér vláde odvolať riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša, údajného člena skupinky. Jeho snahu nepodporili ministri za SMK a KDH a ani Ivan Šimko, ktorého tento postoj stál kreslo ministra obrany i funkciu podpredsedu SDKÚ. Šimko s podpredsedníčkou SDKÚ Zuzanou Martinákovou a ďalšími šiestimi poslancami vytvorili najprv platformu v rámci SDKÚ, aby napokon zo strany odišli a na jar 2004 založili nový politický subjekt Slobodné fórum. Práve odchod napokon šiestich poslancov za SDKÚ do Slobodného fóra a viacerých poslancov ANO, ktorá na jeseň 2004 prechádzala vnútornými turbulenciami, spôsobil menšinové postavenie vlády, ktorá sa od tohto momentu opiera o podporu viacerých nezávislých poslancov. - Na jar 2004 vrcholili protesty KDH a SMK voči menšinovému pôsobeniu kabinetu a nevyjasnenej podpore zo strany nezávislých poslancov. Predseda SMK Béla Bugár sa vyjadril, že po vstupe SR do Európskej únie by premiér Mikuláš Dzurinda mohol odstúpiť z funkcie, čo by mohlo priniesť stabilizáciu koalície a umožniť spoluprácu so Slobodným fórom, pre ktoré bol Dzurindov odchod podmienkou spolupráce s vládou. Tieto spory však utíchli po voľbe prezidenta - kandidát SDKÚ Eduard Kukan vypadol už v prvom kole a v druhom kole porazil nominant národných strán a Smeru Ivan Gašparovič predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara. - Na jar 2005 vyzvala ANO na odchod ministra školstva za KDH Martina Fronca, voči pôsobeniu ktorého mal už dlhší čas výhrady štátny tajomník rezortu za ANO František Tóth. Liberáli v parlamente nehlasovali za vyslovenie dôvery Froncovi, ktorý tak na základe hlasovania nemá dôveru zákonodarného zboru. ANO navyše nepodporila jeden z ťažiskových reformných zákonov koalície - reformu vysokého školstva, ktorá počítala s čiastočným spoplatnením vysokoškolského štúdia. Fronc sa však dostal do problémov aj kvôli takzvaným novým maturitám, ktoré musela kvôli chybe úradníka časť študentov opakovať. Opozičný návrh na vyslovenie nedôvery Froncovi však v parlamente neprešiel. ANO sa rozhodla stiahnuť štátneho tajomníka Tótha z funkcie a do konca volebného obdobia už na ňu nikoho nenominovať. - Na prelome júla a augusta 2005 vypukla najvážnejšia koaličná kríza, ktorú rozpútala Ruskova kauza známa ako zmenky. Vyšlo najavo, že Rusko ako minister hospodárstva podpísal zmenky za vyše 100 miliónov korún podnikateľovi v oblasti energetiky Ľubomírovi Blaškovi. KDH v polovici augusta požiadalo premiéra, aby Ruska odvolal z vládnej funkcie, inak kresťanskí demokrati opustia vládnu koalíciu. Dzurinda vyzval šéfa ANO na abdikáciu a po jej odmietnutí navrhol Ruska z vlády odvolať. Situácia vyvolala rozkol i v samotnej ANO - podpredsedovia strany a väčšina poslaneckého klubu sa postavila proti Ruskovi. SDKÚ, SMK a KDH 1. septembra oznámili, že končia spoluprácu so stranou ANO vo vládnej koalícii. Podporu vlády v parlamente mali do konca obdobia zabezpečiť bývalí poslanci ANO združení okolo Ľubomíra Lintnera, s ktorými zvyšné tri koaličné strany podpísali dodatok ku Koaličnej zmluve. Bývalí ministri za ANO - František Tóth, Rudolf Zajac a Ruskov nástupca Jirko Malchárek - ostali vo svojich funkciách. - Septembrová schôdza Národnej rady rok 2005 mala predstavovať skúšku sily vládnej koalície po zmenách, vyvolaných odchodom ANO do opozície. Snemovňa sa však na štyri dni stala neuznášaniaschopnou, pretože zástupcovia opozície spolu s viacerými nezávislými poslancami sa odmietali prezentovať. KDH a SMK začali ako riešenie situácie požadovať vypísanie predčasných parlamentných volieb. Parlament napokon pomohol odblokovať až náhly odchod poslancov Karola Džupu a Eduarda Kolesára z klubu ĽS-HZDS a ich následná dohoda o spolupráci s klubom Ľubomíra Lintnera. Tento prestup opätovne vyvolal vážne diskusie o kupčení s poslaneckými hlasmi. Podporili to aj neskôr zverejnené nahrávky rozhovorov predsedu ANO Ruska s poslancami Jozefom Elsnerom a Ivetou Henzélyovou, v ktorých sa podľa istého výkladu mohlo hovoriť práve o kupovaní poslancov ľuďmi z prostredia vládnej koalície. KDH a SMK deklarovali, že pokiaľ sa korupcia v Národnej rade SR potvrdí, budú konať a odídu z vládnej koalície.