Bratislava 10. februára (TASR) - Bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic počas svojho triapolročného pôsobenia v pozícii šéfa rezortu presadil viaceré reformy reforiem.
Od januára platia na Slovensku po štyridsiatich rokoch nové trestné kódexy. Okrem zvýšenia trestných sadzieb by mali zrýchliť samotný trestný proces. Ešte v decembri 2005 ich Lipšic cez iný zákon novelizoval. Podľa neho išlo iba o technické úpravy, ktoré vyplynuli zo školení sudcov a prokurátorov. Nepodarilo sa mu do Trestného zákona presadiť trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb.
V Pezinku od júla 2005 funguje Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. Rozhodujú o trestných veciach organizovaného zločinu, korupcie a najzávažnejších trestných činoch finančnej a majetkovej kriminality.
Optimalizáciou súdnej sústavy Lipšic zrušil desať okresných súdov a prerozdelil agendu. Legislatívnymi zmenami prešlo aj konkurzné právo a rodinné právo. Poradilo sa zrýchliť obchodný register a adopcie. Lipšic presadzoval princíp nulovej tolerancie v právnických povolaniach. Zaviedol zverejňovanie majetkových priznaní sudcov na internete. S opozičným Smerom pripravil zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Po schválení parlamentom zákon platil len mesiac, pretože Ústavný súd SR pozastavil jeho účinnosť.
Lipšic počas celého svojho pôsobenia odmietal zvýšiť počet sudcov. Snažil sa zmeniť postavenie prokuratúry, no neúspešne. Nepresadil ani zúženie poslaneckej imunity.
Predseda ústavnoprávneho výboru Ján Drgonec sa domnieva, že Lipšic nebol v ľahkej pozícii. "Nemyslím si, že stav činnosti súdov je zásadne lepší. Urobil isté chyby. V snahe dosiahnuť isté výsledky zmierňoval nároky na sudcov," podotkol Drgonec. Podpredseda výboru Peter Miššík považuje za najdôležitejšie schválenie trestných kódexov. "Ľudia poznajú jeho prácu," dodal.
Predseda Súdnej rady SR Milan Karabín považuje spoluprácu s Lipšicom za korektnú. "Pokiaľ sme mali rozdielne stanoviská, vedeli sa po konzultáciách zhodnúť. Pozitívne vnímam aj ústretovosť riešiť situáciu v súvislosti s užívaním budovy Najvyššieho súdu SR," zdôraznil Karabín pre TASR.
Slovenská advokátska komora oceňuje, že legislatívne zámery ministerstva dostávala vždy na pripomienkovanie. "Rozdielne názory sme mohli vždy prezentovať na úrovni ministra. Aj napriek tomu, že nie vždy sme sa navzájom presvedčili o správnosti predložených argumentov, bola vo väčšine prípadov možnosť korektnej diskusie," podotkol šéf Slovenskej advokátskej komory Detvai. Spoluprácu s exministrom Lipšicom vníma ako konštruktívnu a vo väčšine prípadov prospešnú pre obe strany.
