Počas prvého mesiaca roku 2006 sa prihlásili na trvalý pobyt traja ľudia, ale odhlásilo sa desať. Jedno dieťa sa narodilo a štyria Tatranci zomreli.
Pomôcť zlepšiť nepriaznivý demografický vývoj by mali okrem iného nové sociálne byty, s výstavbou ktorých začalo mesto Vysoké Tatry vlani, po takmer tridsaťročnej nútenej prestávke. (Posledných 164 bytov odovzdali v Tatranskej Lomnici do používania v roku 1976.)
Primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš vidí dôvody odlivu mladých ľudí aj v náročnosti života v horských sídlach. "Vykurovacie obdobie je v horách dlhšie a čím je drahší plyn, tým viac sa tieto nožnice otvárajú". Horské sídla musia vynaložiť viac prostriedkov na zimnú údržbu ciest a chodníkov. Život v nich je drahší. Ľudia odchádzajú do nižšie položených miest a obcí. Podobne aj prevádzkovatelia služieb smerujú do podhoria, kde sú nižšie prevádzkové náklady. Okrem toho väčšina horských sídiel je v chránených oblastiach, z čoho vyplývajú obmedzenia, ktoré však nie sú kompenzované.
Na tieto problémy poukázala aj Asociácia horských sídiel Slovenska, ktorej predsedom je tatranský primátor. Na novembrovom stretnutí Asociácie vo Vysokých Tatrách sa zhodli na tom, že treba vypracovať štatút horských sídiel.
Na otázku TASR o pokračujúcich aktivitách asociácie Mokoš odpovedal, že po decembrovom zasadnutí poslali špecifikáciu horských sídiel s návrhmi riešenia predsedovi vlády, ministrovi financií a tiež ministrovi výstavby i regionálneho rozvoja. "Myslím, že určitý krok k našej snahe je v tom, že vládni činitelia sa začali zamýšľať nad problémom. Vyjadrili myšlienku, že od ďalšieho roku by to mal byť systémový krok, to znamená nejakú zákonnú úpravu. Či to bude formou koeficientov alebo úľavou z daní, je už vecou vlády, ktorá môže zvážiť napríklad skúsenosti Európskej asociácie horských sídiel," dodal Mokoš.
Na Slovensku je 241 sídiel, ktorú sú v nadmorskej výške nad 600 metrov. Žije v nich asi 400 tisíc obyvateľov.
