FIGEĽ: Rozšírenie nie je milosrdenstvom Západu voči Východu

BRATISLAVA 5. marca (SITA) - Rozšírenie Európskej únie (EÚ) nie je milosrdenstvom Západu, ale krokom k novuzjednoteniu. Národy stredovýchodnej Európy k nemu prispeli desaťročiami utrpenia odporu proti komunizmu, militantnému nacionalizmu i osobnosťami ako

Ján Pavol II, prvý slovanský pápež, ktorý povzbudil milióny ľudí k nádeji na slobodu, vyhlásil hlavný vyjednávač s Bruselom Ján Figeľ na prezentácii knihy René Lejeuna o francúzskom politikovi Robertovi Schumanovi, ktorý položil základy európskeho spoločenstva, keď v máji 1950 navrhol vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Figeľ pripomenul Schumanove slová, že do konca storočia padne komunistický systém. Zdôrazňoval, že je povinnosťou byť pripravený prijať krajiny postsovietskeho bloku, keď o to požiadajú a dať im tak záruku mieru. O vstupe má podľa Figeľa rozhodnúť kandidátska krajina naplnením kritérií. Podmieňovanie vstupu prídavnými, napríklad bilaterálnymi požiadavkami zo strany členov, nie je v súlade so Schumanovým plánom, ani s duchom zjednotenej Európy. "Zväčšovanie počtu predbežných podmienok pre jednotu v Európe túto jednotu znemožňuje," vyhlásil.

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí sa zároveň vyslovil za efektívnejšiu spoluprácu orgánov vnútra a justície a spoločné zabezpečenie ochrany vonkajšej schengenskej hranice spoločenstva. Schumanov plán sa realizuje. Európa sa stáva globálnym aktérom, je najväčším hospodárskym blokom a jednotným trhom na svete. História nás však učí, že je nebezpečné byť súčasne bohatý a slabý. Pretože bohatstvo priťahuje závisť a slabosť agresiu, pripomenul Figeľ. Európa preto nemôže zostať obrom na hlinených nohách a musí mať väčšiu schopnosť konať vo veciach bezpečnosti a obrany. Je presvedčený, že schopnosť konať v zhode a rýchlo by mohla predísť tragédií v krajinách bývalej Juhoslávie. Figeľ dodal, ak chce byť Európa mocnosťou, musia sa Európania stotožniť s myšlienkou jej zjednotenia. To je možné len na spoločných hodnotových a duchovných princípoch, inak sa zrúti ako babylonská veža. Schumanov projekt nielen žije, ale priniesol západnej Európe 57 rokov mieru, čo je najdlhšie obdobie bez vojny za dve tisícročia, skonštatoval Figeľ.

Životopisná kniha o R. Schumanovi vychádza v slovenčine po prvý raz. Schuman pôsobil v rokoch 1919 až 1940 a 1945-1960 ako poslanec, rok po vojne bol ministrom financií a naštartoval ekonomický rast, 1947-48 bol predsedom vlády, keď sa zaslúžil o prijatie Marshallovho plánu a vytvorenie jeho koordinačnej organizácie v Paríži, dnes známej ako OECD. Ako minister zahraničných vecí (v rokoch 1948-53) predstavil plán francúzsko-nemeckého zblíženia cez otvorené Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Kontrola produkcie mala zabrániť ďalšej vojne. Podpísal tiež dohodu o Severoatlantickej aliancii, ktorá mala mať tiež sídlo v Paríži. V rokoch 1955-56 bol ministrom spravodlivosti, v rokoch 1958-60 prezidentom Európskeho parlamentu. Ten mu ako jedinému politikovi udelil jednomyseľne titul Otec Európy.

kh;jj