List, ktorý mu zaslali, podporilo 70 mimovládnych organizácií.
V liste maďarské mimovládne organizácie upozorňujú na ekologickú katastrofu, ku ktorej došlo pri ťažbe s použitím kyanidu v rumunskom Baia Mare. Kremnica je od maďarských hraníc vzdialená približne rovnako ako rumunská lokalita. V januári 2000 tam po pretrhnutí hrádze odkalísk s vysokou koncentráciou kyanidu došlo k obrovskému znečisteniu rieky Tisy a časti Dunaja. Prípadná havária v Kremnici by prostredníctvom toku Hrona a Dunaja viedla tiež k cezhraničnému znečisteniu kyanidmi s ďalekosiahlymi škodami, upozorňujú mimovládne organizácie L. Miklósa
Vážnym zásahom do prostredia v Kremnici a okolí by bola už samotná ťažba. Maďarské mimovládne organizácie preto podporujú úsilie obyvateľov Kremnice, ktorí povrchovú ťažbu odmietajú pre dôsledky na životné prostredie, pamiatky a hospodárstvo v meste a okolí. Zároveň žiadajú, aby boli posúdené aj cezhraničné vplyvy projektu ťažby a spracovania zlata na životné prostredie podľa dohovoru z fínskeho mesta Espoo o posudzovaní vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice.
Obnovenie povrchovej ťažby zlata odmietlo minulý týždeň aj Mestské zastupiteľstvo v Kremnici. Stotožnilo sa tak s obavami občanov a environmentálnych organizácií, z hroziacich negatívnych dopadov ťažby. Poslanci tiež požiadali predsedu vlády a ministra životného prostredia, aby iniciovali vypracovanie legislatívnej úpravy, ktorá by zakázala používanie metódy kyanizácie pri získavaní zlata a striebra z rudy. K podobnému zákazu pristúpila už v roku 2000 Česká republika.
Agentúru SITA informovala slovenská environmentálna organizácia Priatelia zeme.
