Bratislava 26. marca (TASR) - Predseda Rady Slovenskej televízie (STV) Jaroslav Franek a jej ústredný riaditeľ Milan Materák dnes zaslali dnes v súvislosti s dlhom STV voči Slovenským telekomunikáciám (ST) list predsedovi vlády SR Mikulášovi Dzurindovi.
Obaja predstavitelia v liste upozorňujú na "niektoré skutočnosti, ktoré k dlhu viedli a predstavitelia ST ich zamlčujú." Zároveň Dzurindu žiadajú o pomoc ako premiéra i predsedu najsilnejšej parlamentnej strany.
Dlh nevznikol zanedbávaním povinností STV ako partnera v dvojstrannom obchodnom vzťahu, ale rozhodnutím štátu s jednostrannými dlhodobými finančnými dôsledkami voči STV, píšu. V roku 1994 vláda SR svojim uznesením schválila koncepciu pokrytia územia SR rozhlasovým a televíznym signálom. ST oznámili, že na splnenie uznesenia budú musieť v roku 1996-2000 preinvestovať 1,3 mld korún, čo v ročnom prepočte znamená 260 mil. korún. Ministerstvo financií, v tom čase cenový regulátor, odsúhlasilo zvýšenie cien o 129 percent. "Nikto sa zodpovedných pracovníkov STV a SRo nepýtal, či tieto inštitúcie budú schopné takto upravené ceny i platiť a či investície technicky a ekonomicky zodpovedajú skutočným potrebám pokrytia územia SR", konštatujú v liste.
Pred úpravou cien platila televízia za služby Rádiokomunikácií 205,5 mil. korún s DPH (r.1995) z vlastných zdrojov. Ďalšie zvýšenie cien spôsobila skutočnosť, že s účinnosťou od 1. januára 1998 boli telekomunikačné služby preradené zo skupiny so 6-percentnou DPH do skupiny s 23-percentnou DPH. I napriek tomu zaplatila STV telekomunikáciám v rokoch 1996-2000 1,244 mld korún. Platila takmer rovnakú sumu, ako pri cenách pred úpravou v roku 1996 ale už s 23-percentnou DPH, uvádzajú ďalej. "Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozef Macejko na tlačovej konferencii v septembri 2000 konštatoval, že ST - Rádiokomunikácie preinvestovali v rokoch 1996-1999 pre STV zhruba 346 miliónov. Potom je na mieste otázka, na aké účely sa použili zvyšné prostriedky, ktoré mali byť v zmysle Uznesenia vlády z roku 1994 použité na pokrytie územia SR a ktoré si uplatňujú ST ako dlh voči STV", konštatujú obaja predstavitelia v liste.
"Po vstupe nového vlastníka dostal problém inú polohu - predpokladáme, že nový vlastník nepozná genézu vzniku dlhu, nezaujíma ho a hrozí vypnutím vysielacích zariadení", píšu. Pri predaji 51-percentného podielu štátu v ST sa podľa nich nielenže nevyužila príležitosť znížiť cenu o dlhy STV a SRo a stanoviť korektné podmienky budúcich vzťahov, ale v rozpore s uznesením vlády z júna 2000 sa lehota splatnosti skrátila z troch na jeden rok. "Zdá sa, že všetko smeruje k nátlaku na STV, prípadne k jej likvidácii. Vytvára sa stav verejnej mienky, že STV je dlžníkom v štandardnom obchodnom vzťahu a spor sa má riešiť ako medzi dlžníkom a veriteľom", konštatujú tiež.
Na riešenie situácie navrhujú vrátiť sa k cenníku ST - Rádiokomunikácií, z roku 1995, ceny zvýšiť o rozdiel DPH a ročné inflácie. Inou možnosťou je podľa nich zmieriť sa s existujúcou skutočnosťou a vyčleňovať na túto službu financie priamo z prostriedkov štátu. Tretím spôsobom je vydanie štátnych dlhopisov na jednorazové oddlženie alebo poskytnutie nízkoúročného úveru NBS.
Obsahu listu poskytli na vedomie prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi, predsedovi NR SR Jozefovi Migašovi a ďalším politickým i zainteresovaným predstaviteľom.
