Na základe prieskumu agentúry Focus si z 981 respondentov 80 percent myslí, že väčšina verejných činiteľov na Slovensku uprednostňuje svoje osobné záujmy pred verejnými. Vo vláde ich má byť podľa výsledkov prieskumu konaného počas posledného januárového týždňa 51 a v parlamente 50 percent.
Treťou inštitúciou s najvyššou mierou konfliktu záujmov sú súdy s 30 percentným rizikom, úradníci na ministerstvách a polícia s 29 percentnou možnosťou konfliktu záujmov. Približne štvrtina respondentov tvrdí, že najčastejšie sú to riaditelia a manažéri štátnych podnikov alebo podnikov s účasťou štátu a politické strany.
Menej ako pätina opýtaných zaraďuje medzi inštitúcie s najväčšou mierou rozšírenia konfliktu záujmov okresné a krajské úrady a najmenej opýtaných za takéto považuje miestnu samosprávu a prokuratúru.
Podľa prieskumu najväčšia časť respondentov - 41 percent - označila obdobie od volieb 1998 až podnes za éru s najväčšou mierou rozšírenia konfliktu záujmov. Traja z desiatich za takéto obdobie považuje éru vlády HZDS-SNS-ZRS v rokoch 1994-98 a desatina opýtaných sa domnieva, že konfliktov záujmov bolo najviac v období od novembra 1989 do vzniku samostatnej SR v roku 1993. Najmenej ľudí je presvedčených o konflikte záujmov v časoch pred novembrom 1989.
Respondenti s vysokoškolským vzdelaním hodnotia ako najproblematickejšie obdobie z pohľadu konfliktu záujmov časový úsek 1994-98, kým všetci ostatní dobu od roku 1998 do dnes. Hodnotia to tak s výnimkou Trenčianskeho kraja obyvatelia všetkých ostatných.
Za hlavnú príčinu rozširovania konfliktu záujmov je označovaná túžba rýchlo zbohatnúť tých, čo sú pri moci, tretina ľudí existenciu konfliktu záujmov pripisuje zlyhaniu schopnosti polície a súdov odhaľovať a postihovať poškodzovanie verejného záujmu a menej ako tretina uvádza ako dôvod neexistenciu takýchto zákonov alebo naopak neuplatňovanie platných. Viac než pätina opýtaných vidí príčiny konfliktov záujmov v nízkej morálke ľudí a v ich nečestnosti a iba osem percent opýtaných považuje za rozhodujúcu skutočnosť existencie tohto javu nízky záujem o správu vecí verejných.
Výrazná väčšina respondentov - 83 percent - vyjadrila svoj súhlas s tým, aby majetkové priznania verejných činiteľov a ich blízkych osôb boli verejne prístupné. Rozhodný súhlas takýmto krokom vyslovilo 56 percent opýtaných, kým rozhodne nesúhlasia iba 3 percentá. Svoj postoj k otázke nezaujalo 7 percent respondentov.
TASR ponúkne k materiálu graf
