BRATISLAVA 15. februára (SITA) - Nemajetkovú ujmu 21 200 eur ako nemajetkovú ujmu a trovy konania vo výške 1 150 eur zaplatí Slovenská republika štyrom svojim občanom na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.
V prvom prípade žaloval Ivan Turek Slovenskú republiku pre porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote a práva na rešpektovanie súkromného života. K porušeniu jeho práv malo dôjsť v dĺžke konania o jeho žalobe na ochranu osobnosti, tú považoval za neprimeranú a zároveň sa sťažoval, že jeho evidovanie v zväzkoch ŠtB v kategórii "agent" bolo neoprávnené a že vydanie lustračného osvedčenia, v spojení s nepriaznivým výsledkom konania o žalobe na ochranu osobnosti, predstavovalo neoprávnený zásah do jeho dobrého mena a povesti. V tejto súvislosti trval na tom, že zamietnutie jeho žaloby vnútroštátnymi súdmi bolo svojvoľné a nespravodlivé.
Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku 14. februára 2006 vyhlásil, že dĺžka konania bola v rozpore s požiadavkou primeranej lehoty. ESĽP ďalej konštatoval, že v konaní došlo k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného života, keďže Ivan Turek nemal prístup k jednému z dôkazov svedčiacich v jeho neprospech. V prípade samotných dôsledkov evidovania Ivana Tureka v zväzkoch bývalej ŠtB na jeho súkromný život nepovažoval ESĽP za potrebné osobitne sa tým zaoberať. Ivan Turek požadoval 800 000 Sk ako náhradu škody utrpenej v dôsledku nepriaznivého výsledku konania o žalobe na ochranu osobnosti a pretrvávajúceho evidovania v zväzkoch bývalej ŠtB. Ďalej požadoval 42 341 Sk ako náhradu trov konania. Európsky súd pre ľudské práva mu priznal sumu 8 000 eur ako nemajetkovú ujmu a 900 eur ako náhradu trov konania.
V druhom prípade Jozef Šimo žaloval SR pre porušenie práva na spravodlivé konanie a práva na prejednanie veci v primeranej lehote. ESĽP vo svojom rozsudku vyhlásil sťažnosť týkajúcu sa údajnej nespravodlivosti konania a údajnej diskriminácie za zjavne nepodloženú. Súd zároveň vyhlásil, že v prvom konaní nedošlo ani k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Dĺžku druhého konania však Európsky súd pre ľudské práva považoval za prieťahy v súdnom konaní. Jozef Šima požadoval 353 400 Sk ako náhradu majetkovej škody, ďalej 150 000 Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy a 30 000 Sk ako náhradu trov konania. Súd mu však priznal 2000 eur ako nemajetkovú ujmu a 250 eur ako náhradu trov konania. Zvyšok jeho nárokov zamietol.
ESĽP rozhodol aj o sťažnosti Šebeková a Horvatovičová proti Slovenskej republike. V nej namietali, že dĺžka konania o výkon rozhodnutia súdu bola neprimeraná a v dôsledku toho nemohli pokojne užívať svoj byt. Sťažovateľky sa taktiež obrátili dňa 12. decembra na Ústavný súd. V tejto sťažnosti namietali porušenie ich práva na konanie v primeranej lehote. Dňa 21. januára 2004 Ústavný súd vyhlásil sťažnosť za neprijateľnú, keďže konanie bolo zastavené rozhodnutím z 18. októbra 2002, a teda sťažnosť bola podaná po dvojmesačnej lehote na podanie sťažnosti. ESĽP skonštatoval, že sťažovateľky neboli povinné vyčerpať ústavnú sťažnosť nakoľko sťažnosť na Európsky súd podali ešte pred účinnosťou novelizovaného článku 127 ústavy a vyhlásil sťažnosť za prijateľnú. V prípade majetkovej ujmy však rozhodol, že sa sťažovateľky mohli domáhať majetkovej ujmy podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Čím nevyčerpali všetky možnosti slovenského právneho poriadku a námietku sťažovateliek zamietol. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania Európsky súd pre ľudské práva uznal, že dĺžka konania o výkon rozhodnutia bola neprimeraná a priznal každej zo sťažovateliek 5 600 eur ako nemajetkovú ujmu.
Informovalo o tom tlačové oddelenie Ministerstva spravodlivosti.
