BRATISLAVA 16. februára (SITA) - Prehlbovanie ekonomických rozdielov medzi obyvateľmi môže podľa sociológa Martina Bútoru vyvolať istú dezilúziu a poznačiť volebnú účasť. "Môže sa stať, že na rozdiel od dobrej tradície, keď bola vysoká účasť v parlamentných voľbách, sa to môže prejaviť. Nemyslím si, že bude taká nízka, ako vo voľbách do Európskeho parlamentu alebo regionálnych voľbách, ale pravdepodobne nebude taká vysoká ako v roku 1998 alebo 2002," uviedol po predstavení Súhrnnej správy o stave spoločnosti v roku 2005. Podľa neho nehrozí radikalizácia voličov a príklon k extrémistickým stranám.
Voliči Smeru-SD napríklad vyjadrujú kritický postoj k vláde a reformám, výrazné zmeny však nepodporujú. Voliči Smeru-SD sú oveľa menej radikálni ako je rétorika predstaviteľov strany, zdôraznil Bútora. To dokazujú aj prieskumy Inštitútu pre verejné otázky (IVO), vydavateľa súhrnnej správy. "Otázkou je, ako sa táto protestná nálada konkrétne prejaví v ich hlasovaní."
Klasický pesimistický obraz Slovenska ustúpil do pozadia. Zmenilo sa to, ako ľudia vnímajú situáciu svoju, ich rodiny a osobné perspektívy. Bútora ocenil, že vláda prijala strategické rozhodnutia. To sa týka aj smerovania investorov do regiónov, kde je zlá sociálna situácia a do odvetví s vyššou pridanou hodnotou. "To znamená, že sa treba pozerať nielen na to, čo sa stalo, ale aj na to, ako sa s tým spoločnosť usiluje vyrovnať. Z tohto pohľadu možno tento rok, ktorý sme v súhrnnej správe nazvali rok dolaďovania reforiem, hodnotiť priaznivo."
Ľudia väčšinu reforiem prijali, tvrdí sociologička Zora Bútorová. Nepovažujú ich za ukončené v zmysle vylepšovania a dolaďovania, neprijali by však ich radikálnu zmenu po výmene vládnucej garnitúry. "Očakávajú skôr, že reformy začnú prinášať výsledky, nie reformy reforiem," dodala. Dôvera v to, že sociálno-ekonomické zmeny smerujú k niečomu lepšiemu, rastie. 60 percent ľudí je so svojím životom spokojných, zostáva však časť, ktorá sa cíti byť obeťou reforiem. Najviac občania SR odmietali reformu zdravotníctva.
