BRATISLAVA 17. februára (SITA) - Umožniť stíhanie firiem a spoločností chce ešte v tomto volebnom období bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Ako poslanec za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) predloží parlamentu návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý vlani v máji neprešiel o dva hlasy. Na tlačovej besede zdôraznil, že takýto zákon musí prijať každá krajina Európskej únie (EÚ). Naposledy ho koncom roka schválili v Rakúsku. Lipšic pripravil aj novelu zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch. Prvá má umožniť ministrovi alebo generálnemu prokurátorovi vydávať záväzné stanovisko v záujme jednotného uplatňovania zákonov. Nemohlo by sa napr. stať, že sa prokurátor neodvolá proti nízkemu trestu za vraždu. Druhá novela sprísňuje podmienky pre prokurátorov a ich disciplinárne stíhanie.
Lipšic verí, že stíhanie právnických osôb môže v parlamente prejsť. V máji 2005 ho nepodporil poslanecký klub Aliancie nového občana (ANO), vedený Pavlom Ruskom. Dnes je podľa Lipšica situácia iná. Zákon má vyslať jasný signál podnikateľom, že čestnosť sa oplatí, ako aj občanom, že aj obchodné spoločnosti podliehajú takým istým zákonom ako občan. Zákon má umožniť trestanie závažnej kriminality vrátane organizovaného zločinu. Bude mať taxatívne vymedzené trestné činy, ako korupcia, podpora terorizmu, obchod s ľuďmi, drogami, detskou pornografiou. Vysoké peňažné tresty od 50-tisíc do po miliardy korún by mali byť prevenciou hospodárskej kriminality. Lipšic pripomenul, že ak by takýto zákon platil v čase krachu BMG Invest a Horizont, mohol byť ich majetok zhabaný na vyplatenie klientov.
Na kauzu nebankových subjektov by mala vplyv aj novela zákona o prokuratúre. V kauze bola napríklad stíhaná notárka, podozrivá z falšovania zápisníc. Napriek tomu, že sa priznala, stíhanie bolo zastavené a ona je ďalej notárkou. Lipšic ako minister žiadal prokuratúru o vysvetlenie, ale nedostal ho. Podľa novely by generálny prokurátor musel konať vo verejnom záujme, teda postup prokuratúry vysvetliť. Minister spravodlivosti by mal tiež právo navrhnúť generálnemu prokurátorovi vydať právne záväzné stanovisko v záujme jednotného uplatňovania zákonov. Nemohlo by sa tak stať, že sa prokurátor neodvolá proti nízkym trestom za vraždy, ako to bolo v prípade znásilnenia a zahrdúsenia maloletej, kde páchateľ dostal 14 rokov. Odvolal sa, Najvyšší súd SR konštatoval, že mal dostať výnimočný trest. Verdikt však nebolo možné zmeniť, keďže prokurátor sa neodvolal.
Sprísniť podmienky pre činnosť prokurátorov má novela zákona o prokurátoroch. Tí by mali podliehať výberovému konaniu a prísnejším disciplinárnym trestom. Disciplinárne komisie by sa rozšírili o ľudí mimo prokuratúry, ako je to pri sudcovských. Prokurátori by museli zverejňovať majetkové priznania na internete. Lipšicova novela by zaviedla princíp nulovej tolerancie voči porušovaniu zákonov. Ako dodal Lipšic, je to posledná právnická profesia, kde tento princíp neplatí. Problém prokuratúry však vidí ako systémový. Podobný systém nie je nikde v EÚ, najbližšie je ruský. Naša prokuratúra vznikala podľa sovietskeho vzoru a aj podľa EÚ je netransparentná a nespĺňa demokratické štandardy. Preto bude prioritou KDH po voľbách vznik štátnych zastupiteľstiev. Česko ich má od roku 1992.
