BRATISLAVA 17. februára (SITA) - Osemnásť mesiacov po vstupe do Európskej únie (EÚ) počíta väčšina obyvateľov nových členských krajín s postupným zlepšovaním pracovných a vzdelávacích príležitostí v iných štátoch únie. Mnohí však vidia vo svojich krajinách nižšiu životnú úroveň, zvýšenú korupciu a zníženú istotu pracovných miest. Tieto zistenia vyplývajú z prieskumu EU Index, ktorý uskutočnila spoločnosť GfK na vzorke okolo 9 300 ľudí v desiatich nových členských krajinách. Ich obyvatelia majú aj naďalej z členstva v EÚ zmiešané pocity, čo zrejme súvisí aj s pomerne krátkym členstvom.
Krátko po tom, ako sa v roku 2004 desať nových členských krajín pridalo k EÚ, asi tri štvrtiny ich obyvateľov verili, že otvorenie hraníc prinesie nové vzdelávacie a pracovné príležitosti v iných európskych krajinách. Začiatkom roka 2005 s týmto predpokladom súhlasilo menej ako 60%. Terajšia vlna prieskumu ukázala, že s týmto stanoviskom súhlasili dve tretiny obyvateľov. Najoptimistickejší boli študenti. Okolo 75 percent z nich predpokladalo, že vstupom do EÚ sa zlepšia vzdelávacie a pracovné príležitosti v iných krajinách EÚ. Slováci (71 %) spolu s Litovčanmi (84 %), Estóncami (79 %) a Lotyšmi (77 %) najviac veria, že im členstvo v EÚ pomôže získať viac lepších pracovných príležitostí. Okrem Estóncov a Litovčanov aj Slováci pokladajú príležitosti na vzdelanie v iných členských štátoch za priaznivé.
V roku 2004 takmer jedna tretina obyvateľov nových členských krajín očakávala, že vstup do EÚ bude znamenať vyššiu životnú úroveň. V minulom roku to očakával každý ôsmy a dnes je to každý siedmy obyvateľ. Počet tých, ktorí očakávali, že vstup ich krajiny do EÚ bude mať za následok zlepšenie zdravotníctva, sa znížil. V roku 2004 tomu veril každý tretí obyvateľ, dnes je to 12 %. Slováci patria medzi priemerných optimistov aj v očakávaní lepšej životnej úrovne, 13 percent verí, že sa zlepší. Slováci (13%) majú v porovnaní s ďalšími členskými štátmi viac pochybností, že sa zdravotná starostlivosť zlepší. Česi, Maďari a Poliaci sú na tom so svojou dôverou v zlepšenie stavu však ešte horšie.
Rok a pol po vstupe do EÚ sa opäť mierne zvyšujú obavy z rastúcich cien. V roku 2004 si 81 percent myslelo, že členstvo v EÚ bude znamenať rast cien. V roku 2005 tento počet klesol na 73 percent. Súčasná štúdia poukazuje na opätovný rast k úrovni 78 percent. Slováci majú nadpriemerné obavy z rastu cien (82 %).
Tak ako v predchádzajúcom roku, 16 percent obyvateľov nových členských krajín EÚ vyjadrilo strach zo straty tradičných hodnôt a kultúry svojej krajiny ako dôsledku vstupu do EÚ (2004 - 24 percent), ale 61 percent neverí, že otvorenie hraníc so Západom by malo dopad na hodnoty a tradície v ich krajine. Takmer pätina si myslela, že členstvo v EÚ posilní cítenie národnej identity.
Štúdia ukázala, že viac ako jedna tretina obyvateľov očakáva zlepšenie životnej úrovne v najbližších piatich rokoch. Istota zamestnania v strednodobom horizonte bola takisto ohodnotená pozitívne: 31 percent očakáva vo svojej krajine zvýšenie istoty pracovných miest. V krátkodobom horizonte je toho názoru iba 16 percent obyvateľov. V súčasnosti 12 percent verí, že členstvo v EÚ v krátkodobom horizonte zlepší zdravotníctvo v ich krajine, ale 37 percent verí, že sa tak stane v strednodobom horizonte.
