BRATISLAVA 18. februára (SITA) - Júnové voľby do Národnej rady by nemali priniesť zásadný zvrat v slovenskej zahraničnej politike. Predpokladá Súhrnná správa o stave spoločnosti, ktorú každoročne vydáva Inštitút pre verejné otázky (IVO). Zahraničná politika bude v kampani zohrávať podstatne menšiu úlohu, ako to bolo pred vstupom do Európskej únie a NATO vo voľbách v roku 1998 a 2002. IVO vychádza z vysokej miery zhody politických strán (okrem KSS) a tiež z nízkeho záujmu verejnosti podieľať sa na aktivitách, súvisiacich so zahraničnou politikou. Správa oceňuje posilnenie SR na medzinárodnej scéne, kritizuje však dvojkoľajnosť zahraničnej politiky, keď je ekonomická oblasť stále podriadená ministerstvu hospodárstva, nie zahraničných vecí. Problémom sú aj nekoordinované výstupy politikov. Zatiaľ, čo napríklad bývalý predseda parlamentu Pavol Hrušovský aktívne podporoval opozíciu na Kube, slovenskí zástupcovia v diskusiách o sankciách proti Castrovmu režimu mlčali.
Očakávania analytikov potvrdila pre SITA aj europoslankyňa Monika Beňová, ktorá by sa v prípade víťazstva Smeru uchádzala o miesto šéfky diplomacie. "Zahraničná politika je limitovaná členstvom v Európskej únii a NATO. Kto by ju chcel zásadne meniť, musel by hovoriť o vystúpení z týchto zoskupení," uviedla. Beňová by sa však snažila o oveľa výraznejšie vystupovanie ministrov na medzinárodnej scéne a profesionálne obsadzovanie miest veľvyslancov. Aktívnejšie by podľa nej malo Slovensko vstúpiť do demokratizácie Bieloruska. Balkán považuje za prirodzenú prioritu slovenskej zahraničnej politiky, v prípade Ukrajiny väčšiu úlohu zohráva Poľsko. Podpredsedníčka Smeru ocenila prácu bývalého veľvyslanca v Belehrade Miroslava Lajčáka, ktorého vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničie Javier Solana poveril prípravou referenda v Čiernej Hore.
