Myslí si to vyše 60 percent Slovákov, pričom na opačnom konci rebríčka sú Cyperčania, Gréci a Belgičania. Vyše polovica Slovákov je ochotná presťahovať sa v prípade nezamestnanosti do iného regiónu alebo inej krajiny, tretina by v takejto situácii bola ochotná presťahovať sa do iného členského štátu Európskej únie.
Ako vyplynulo z výsledkov prvej analýzy prieskumu Eurobarometer o geografickej a pracovnej mobilite, ktoré v pondelok predstaví Európska komisia pri príležitosti oficiálneho odštartovania Európskeho roka mobility pracovníkov, európski občania si sú veľmi dobre vedomí svojho práva na voľný pohyb osôb a pracovníkov v rámci únie.
Na otázku, čo pre nich znamená EÚ, 53 percent odpovedalo "slobodu cestovať a pracovať v únii". Vo všeobecnosti respondenti považujú mobilitu za pozitívnu pre jednotlivca (46 percent), pre pracovný trh (49 percent) i pre európsku integráciu (57 percent).
Napriek zväzkom k regiónu pôvodu sa jedna tretina európskych občanov odtiaľ aspoň raz odsťahovala a je spokojná s tým, že tak urobila. Dovedna 24 percent respondentov sa presťahovalo do iného regiónu, štyri percentá do iného členského štátu únie a tri percentá mimo EÚ.
Približne dvanásť percent opýtaných uviedlo, že sa zúčastnilo na študijnom pobyte alebo stáži v inom členskom štáte EÚ. Ide skôr o ľudí s vyšším vzdelaním. Asi dve tretiny z tých, čo odišli zo svojho rodiska, bývajú aj naďalej v meste alebo regióne, kde sa po prvý raz usadili.
Na otázku, čo sa po presťahovaní zlepšilo, uviedlo najviac respondentov bývanie, práca (vlastná alebo partnerova) a príjem do domácnosti. Asi 48 percent tvrdí, že sa nezhoršilo nič, pre 18 percent sa zhoršil kontakt s priateľmi a rodinou.
Prevažná väčšina Európanov (70 percent) nemá v úmysle sťahovať sa v najbližšej budúcnosti. Pri presťahovaní do iného regiónu alebo krajiny by 50 percent očakávalo ako najväčšiu prekážku nedostatočnú znalosť jazyka a 20 percent problém prispôsobiť sa inej kultúre. Tridsať percent opýtaných by predpokladalo problémy pri hľadaní práce pre seba alebo partnera. V rámci nových krajín únie patrí k jednej z hlavných prekážok podľa respondentov získanie pracovného povolenia.
Európania vedia, že geografická mobilita môže zlepšiť ich pracovné vyhliadky. Lepšie pracovné a finančné podmienky sú dva hlavné dôvody, ktoré by obyvateľov únie presvedčili presťahovať sa do zahraničia. Mnohých by lákala aj nová kultúra, či možnosť naučiť sa jazyk alebo lepšia klíma.
Mobilitu vidia Európania tiež ako spôsob riešenia svojej nezamestnanosti alebo problémov pri hľadaní práce. Dve tretiny opýtaných by boli pripravené opustiť svoj región kvôli práci. Asi 57 percent Slovákov uviedlo, že sú ochotní preťahovať sa do iného regiónu alebo krajiny v prípade, že by zostali nezamestnaní a 36 percent je ochotných odísť za prácou do inej krajiny EÚ, čo približne zodpovedá európskemu priemeru. Najmenej ochotní sťahovať sa za prácou sú Rakúšania, Íri, Maďari a Česi, naopak najmenší problém to predstavuje pre Poliakov, Luxemburčanov a Švédov.
Medzinárodné i európske údaje ukazujú nízku úroveň pracovnej mobility v Európe. Podľa Eurostatu počet zamestnancov, ktorí v uplynulom roku zmenili zamestnanie, sotva prevyšuje 10 percent. Priemerná doba zotrvania na tom istom pracovnom mieste je v Európe 10,6 roka, zatiaľ čo v USA je to necelých sedem rokov, no v Japonsku vyše 12 rokov. V priemere vystriedajú Európania počas svojej kariéry štyroch zamestnávateľov, existujú však rozdiely medzi jednotlivými štátmi. Zatiaľ čo u Dánov, Britov a Švédov je to takmer šesť zamestnaní, Rakúšania, Slováci, Malťania, Slovinci, Portugalčania a Taliani nevystriedajú ani tri.
Najväčšiu tendenciu meniť zamestnanie majú Európania na začiatku kariéry. Štvrtina respondentov uviedla, že nikdy nezmenili zamestnanie, polovica opýtaných to nemá v úmysle urobiť v najbližších piatich rokoch argumentujúc, že sú v súčasnom zamestnaní spokojní. Asi 41 percent očakáva zmenu zamestnania v najbližšom období, no každý piaty tak neurobí z vlastnej iniciatívy, ale predpokladá to v obavách zo straty zamestnania alebo vediac, že sa mu skončí pracovná zmluva.
Hoci si takmer osem z desiatich obyvateľov únie myslí, že neexistuje zamestnanie na celý život, len 40 percent tvrdí, že meniť prácu každých pár rokov je pre ľudí dobré. Najviac sú o tom presvedčení Švédi (80 percent), Dáni, Česi a Slováci (necelých 60 percent), najmenej Gréci, Rakúšania a Nemci (20-25 percent).
V prípade najmobilnejších ide o vekovú skupinu od 25-34 rokov, najmenej mobilné sú staršie vekové skupiny, ľudia žijúci s partnerom bez detí a osoby na vyšších manažérskych a riadiacich pozíciách.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) pel
