Nezávislým prezidentom pre všetkých občanov, za ktorého sa pasuje, Gašparovič mieni ostať, no bude veľmi rád, ak sa vďaka jeho osobe hnutiu v júnových parlamentných voľbách podarí získať nejaké percentá.
Hoci hnutie je mimoparlamentnou stranou, takže jeho dosah na nejaké rozhodnutia je obmedzený, Gašparovičov postoj vyvolal rozpaky. Politológovia jeho krok hodnotia ako negatívny precedens a "krok späť" z hľadiska politickej kultúry. Podľa politológa Miroslava Kusého Gašparovič porušil svoj predvolebný sľub, že bude nezávislým prezidentom. "Tým dal jednoznačne najavo, že inklinuje k jednej politickej strane," povedal. "V každom prípade je to krok, čo devalvuje úroveň politickej kultúry, a takto sa to bude zrejme vnímať aj v celej Európe," zhodnotil Kusý.
"Tento krok je v absolútnom rozpore s tradíciou nadstraníckeho prezidenta, ktorá sa zatiaľ na Slovensku dodržiavala," povedal politológ Grigorij Mesežnikov. V pozadí tohto rozhodnutia pred júnovými parlamentnými voľbami vidí úvahu, že to HZD pomôže získať podporu voličov. "Nie som si istý, či sa táto úvaha naozaj zakladá na reálnom hodnotení situácie, lebo HZD je strana so slabým voličským zázemím a predpokladám, že to navyše bude časťou voličov vnímané negatívne, čiže môže to mať dokonca kontraproduktívne efekty."
K júnovým parlamentným voľbám hnutie povedie ďalší odídenec z HZDS, poslanec Miroslav Maxon. Kongres ho zvolil za volebného lídra. (joč, tasr, sita)
