Ak Mečiar zavíta do USA, čaká ho kritika helsinského výboru Kongresu
Washington 5. marca (TASR) - Do Spojených štátov sa ešte tento mesiac
chystá bývalý slovenský premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar,
ktorý údajne prejavil záujem prezentovať svoje názory na rôzne otázky
na pôde vlády a Kongresu.
Podľa informácií, ktoré sa TASR podarilo získať, organizátori
pobytu predstaviteľa najsilnejšej politickej strany na Slovensku sa
však vo Washingtone nestretli s porozumením, naopak USA dali na
rôznych úrovniach najavo, že Mečiarov návrat k moci by oslabil šance
SR stať sa členom NATO.
Mečiar mal údajne v úmysle stretnúť sa s čo možno
najväčším počtom zástupcov slovenskej komunity, ale najvplyvnejšie
americko-slovenské organizácie sídliace na východnom pobreží vraj
súhlasili s usporiadaním komorne ladených stretnutí.
Slovenská diplomatická misia vo Washingtone sa nechcela
k možnej návšteve Vladimíra Mečiara vyjadriť, pretože na jej
zabezpečovaní sa nijako nepodieľala a žiadneho slovenského diplomata
v hlavnom meste Spojených štátov HZDS o pripravovanej návšteve
oficiálne neinformovalo.
Helsinská komisia Kongresu v prípade uskutočnenia návštevy vo
Washingtone chce tohto, v amerických kruhoch nie dobre zapísaného
slovenského politika vypočuť a súčasne mu zopakovať svoje výhrady
k politike, ktorú reprezentoval.
Jeden z washingtonských znalcov diania na Slovensku však
vyslovil názor, že Vladimír Mečiar v tieto dni zavrhol myšlienku
navštíviť Spojené štáty. Pri tejto dedukcii vychádzal z nedávneho
Mečiarovho výroku, v ktorom pripustil možnosť, že Slovensko by
pozvanie do NATO nemuselo dostať. V tejto súvislosti sa vo
Washingtone objavili dohady, či tento výrok môže znamenať, že
Mečiar by sa v prípade volebného víťazstva jeho strany a za pomoci
iných politických strán jemu naklonených rád opäť dostal k moci.
Mečiar nedávno povedal, že "pokiaľ sme dosiaľ žiadnu inú alternatívu
(než vstup do aliancie) nepripúšťali, dnes treba uvažovať o tom, že
i toto je možné".
Počas svojej vlády sa Mečiar usiloval nadviazať politické
kontakty s americkými demokratmi a republikánmi a na pozvanie
kongresmana Tom Lantosa vypovedal v Kongrese o vodnom diele
Gabčíkovo. Ani niekoľkomesačný pobyt podpredsedu HZDS pre zahraničie
Rudolfa Žiaka v USA tamojšie odborné a politické kruhy nepresvedčil
o úprimnosti nových postojov Vladimíra Mečiara k NATO, západným
štruktúram a demokratickým princípom.
Zmienky o dekrétoch na Slovensku vracajú do hry maďarskú kartu
Praha 5. marca (TASR) - Benešove dekréty majú v slovenskej politike
silné emotívne účinky a každá zmienka o ich prípadnom zrušení vždy
vracia do hry takzvanú maďarskú kartu a s ňou aj všetky negatívne
spomienky. Uviedol to dnes český denník Mladá fronta Dnes (MfD)
v článku o tom, ako vidia Stredoeurópania dekréty prezidenta Beneša.
Podľa denníka sa na Slovensku vždy nájdu politici, ktorí na
nacionalisticky podfarbené volanie Budapešti odpovedia rovnakým
tónom. Obvinia Maďarsko z túžby po obnovení veľkého Uhorska a Stranu
maďarskej koalície označia za agenta tohto úsilia.
Dekréty nie sú v slovenskom povedomí spájané s výsledkami
Postupimskej konferencie a povojnového usporiadania sveta a väčšina
Slovákov sa ani nezamýšľa nad tým, že časť týchto právnych noriem
bola založená na princípe kolektívnej viny. Málokto si podľa denníka
uvedomuje, že Slovensko má z hľadiska zahraničnej politiky
v súvislosti s dekrétmi rovnaké záujmy ako Česká republika.
Výroky maďarského premiéra Viktora Orbána o zrušení Benešových
dekrétov vyvolali na Slovensku vlnu nevôle a dostali do nepríjemnej
situácie Stranu maďarskej koalície. Tá sa totiž v povolebných
rokovaniach zaviazala, že počas volebného obdobia nebude vyťahovať
otázku dekrétov, píše MfD.
Magyar Hírlap o americkej kritike premiérov Viktora Orbána a Miloša
Zemana
Budapešť 5. marca (TASR) - Maďarský denník Magyar Hírlap sa vo svojom
dnešnom vydaní zaoberá americkou kritikou maďarského premiéra Viktora
Orbána i premiéra Českej republiky Miloša Zemana.
Ako uviedol pre denník hovorca maďarského ministerstva
zahraničných vecí Gábor Horváth, Budapešť bude iniciovať, aby
americký denník The Washington Post, ktorý kritiku Orbána uverejnil,
informoval aj o stanovisku maďarskej strany.
Podľa článku v americkom denníku vo Washingtone považujú mnohí
početné bývalé východoeurópske krajiny, ktoré sú teraz partnermi USA,
za čoraz nepríjemnejšie. Jeden z ich premiérov si osvojil
nacionalizmus charakteristický pre tridsiate roky, pričom sa potichu
spája s antisemitami, kým druhý premiér sa stal známym svojimi útokmi
proti slobodnej tlači a svojimi vzťahmi ku gangstrom. A čo je
alarmujúce, nejde tu o krajiny, ktorých prijatie do NATO rozvažuje
Bushova vláda, ale o krajiny, ktoré boli v trojici už prijatých
členov NATO, totiž o Maďarsko a Českú republiku, uviedol The
Washington Post.
Niekoľko rokov po prijatí Maďarska do NATO Biely dom odmietol
návštevu Orbána vo Washingtone kvôli jeho vývodom spojeným so
životným priestorom, Lebensraumom - napísal americký denník
s poukazom na nemecký termín, ktorý má v americkom prostredí veľmi
zlú povesť. Zeman sa na návštevu dostal až po odmietnutí, odôvodnenom
jeho väzbami na zločincov. "Keď sa pozeráme na Orbána, môžeme
povedať, že aj to je dôkazom, nakoľko sa naša teória o rozširovaní
NATO neosvedčila," vyjadril sa údajne jeden z bývalých predstaviteľov
administratívy exprezidenta USA Billa Clintona. Podľa tohto
amerického činiteľa by takéto Orbánove vyjadrenia v rokoch 1995-96
boli Maďarsko "diskvalifikovali" z členstva v NATO. Autor článku
v The Washington Post dokonca pripomína, že aj keď zmluva o NATO
nepozná článok o vylúčení z NATO, demokratický predseda Branného
a bezpečnostného výboru amerického Senátu Carl Levin, nadhodil
podobný návrh.
V ďalšej časti americký denník pripomenul aké ťažkosti
očakávajú Bushovu vládu v súvislosti deviatimi kandidátmi na
rozšírenie NATO. Od Rumunska sa očakáva vystúpenie proti korupcii, od
Lotyšov ústupky voči ruskej menšine, od Slovákov, aby sa k moci
nedostal opäť Mečiar.
Vracajúc sa k dvom kritizovaným premiérom americký denník
napísal, že Bushova vláda si v súvislosti s aprílovými maďarskými
voľbami želá, aby sa kyvadlo vychýlilo v prospech socialistov
a viedlo k odmietnutiu Orbána.
Ako píše Magyar Hírlap, hovorca maďarského ministerstva
zahraničných vecí pre maďarský denník povedal, že v medzinárodnej
tlači sa objavujú články s rozdielnymi názormi o Maďarsku. Tak
napríklad v denníku Washington Times sa pred dvoma týždňami objavil
materiál, ktorý hodnotí Maďarsko odchylne ako pondelkový článok v The
Washington Post. Podľa Horvátha tento článok neodráža ciele, snahy
a konkrétne výsledky, ktoré maďarská zahraničná politika v uplynulých
štyroch rokoch sledovala.
Magyar Hírlap sa v závere materiálu zmieňuje o telefonickom
rozhovore Busha s Orbánom zo 14. februára, ktorý sám o sebe popiera
hodnotenie Maďarska prezidentomUSA v tom zmysle ako o ňom píše The
Washington Post. Hovorca rezortu zahraničia vyslovil pre maďarský
denník presvedčenie, že zo strany Bieleho domu budú tvrdenia
amerického denníka oficiálne dementovať. Denník ostatne pripisuje
Orbánovi také vyjadrenie (Lebensraum - životný priestor), ktoré
nepochádza od neho, upozorňuje G. Horváth. Samotné Maďarsko bude od
denníka The Washington Post požadovať uverejnenie vyjadrenia
maďarskej strany, podľa ktorého fakty uvedené v článku nezodpovedajú
zahraničnopolitickej koncepcii maďarskej vlády, ani vlastnému
hodnoteniu maďarskej vlády.
O. Habsburg: Beneš bol "géniom zla"
Budapešť 5. marca (TASR) - Maďarský denník Magyar Nemzet dnes
informuje o vyjadrení predsedu Paneurópskej únie Otta Habsburga,
ktorý počas svojej terajšej návštevy Maďarska nazval v Segedíne
bývalého československého prezidenta Edvarda Beneša "géniom zla".
Benešove dekréty sú v protiklade so základnými zásadami
Európskej únie, vyhlásil Habsburg, podľa ktorého český premiér Miloš
Zeman predniesol škodlivé výroky a bolo dobre, že niektorí siahli
k odvete na jeho výroky.
Podľa Habsburga Beneš spôsobil škody aj vlastnej krajine. Bol
to nekonečne múdry, aktívny politik, mal obrovský vplyv, ale to, čo
robil sa minulo cieľu, pretože ho "viedla nenávisť" a "bol extrémnym
nacionalistom".
Nakoniec sa Habsburg vyjadril aj k politike Maďarska, ktorú
nazval vynikajúcou z hľadiska vstupu do Európskej únie, treba však
dať pozor na to, aby sa nestalo nič také, čo by na krajinu mohlo
vrhnúť zlé svetlo.
USA: Slovenská vláda v roku 2001 vo všeobecnosti rešpektovala práva
občanov
Washington 5. marca (TASR) - Slovenská vláda v roku 2001 vo
všeobecnosti rešpektovala práva svojich občanov, pričom v niektorých
oblastiach boli zaznamenané zlepšenia, v iných i naďalej pretrvávajú
problémy. Vyplýva to z výročnej správy o stave dodržiavania ľudských
práv vo svete za rok 2001, ktorú v pondelok vydalo americké
ministerstvo zahraničných vecí.
Výročná správa, vypracovaná odborom pre demokraciu, ľudské
práva a prácu, obsahuje podrobné hodnotenie jednotlivých krajín. Stať
o Slovensku je rozdelená do niekoľkých častí, vrátane situácie
v oblasti súdnych procesov, zneužívania moci, slobody tlače
a prejavu, náboženských slobôd, verejných súdov, práv občanov,
zaobchádzania so ženami, deťmi či národnostnými menšinami.
Správa predovšetkým poukazuje na neľahké postavenie
a diskrimináciu Rómov. Uvádza, že na Slovensku sa vlani vyskytol
najmenej jeden prípad, kedy polícia údajne zabila Róma. Išlo
o 51-ročného Karola Sendreia, ktorého starosta obce Magnezitovce
a jeho syn - policajt na policajnej stanici priviazali o radiátor
a zbili. Sendrei neskôr zomrel na následky ublíženia na zdraví
v policajnej väzbe. Hoci starostu dočasne pozbavili úradu, už
v novembri po upustení od všetkých obvinení, sa opäť ujal funkcie.
Starostovho syna ihneď odvolali zo služieb polície a dvaja policajti,
ktorí umiestnili Sendreia do väzbe, boli suspendovaní na neurčitú
dobu za použitie neprimeranej sily. Slovenskí vyšetrovatelia
v októbri obvinili sedem policajtov z kriminálneho činu týrania,
krutého zaobchádzania a Sendreiovej vraždy.
Správa kladne hodnotí skutočnosť, že minister vnútra Ivan Šimko
v reakcii na tento prípad ustanovil nové opatrenia zabraňujúce
brutálnemu správaniu sa polície, vrátane povinných psychologických
testov pri prijímaní príslušníkov policajného zboru do zamestnania.
Šimko tiež nariadil intenzívnejšie monitorovanie policajných procedúr.
Výročná správa MZV USA v tejto stati zároveň pripomína kauzu
vyšetrovania vraždy šéfa Slovenského plynárenského podniku (SPP) Jána
Duckého. Bývalé vládne hnutie slovenského expremiéra Vladimíra
Mečiara tvrdilo, že januárová vražda Duckého bola výsledkom
politickej pomsty. Vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner verejne
pripustil možnosť, že Duckého zabili preto, aby mu zabránili svedčiť
na súde. Duckého vražda sa totiž odohrala len týždeň po tom, čo ho
úrady obvinili z finančnej korupcie a ilegálneho presúvania majetku.
Správa ďalej uvádza, že na Slovensku nebol zaznamenaný prípad
politicky motivovaného zmiznutia nejakej osoby.
Polícia príležitostne zbila a zle zaobchádzala aj s ďalšími
osobami, predovšetkým však s Rómami. Vyskytli sa zároveň obmedzenia,
ktoré zabraňujú rómskym občanom v cestovaní. Pokračovali aj útoky
skinheadov proti Rómom a ďalším menšinám. Polícia nie vždy dokázala
poskytnúť adekvátnu ochranu alebo patrične vyšetriť prípady takto
motivovaných útokov, konštatuje správa.
Správa zároveň spomína vyšetrovanie kauzy zavlečenia syna
bývalého prezidenta SR Michala Kováča ml. Podotýka, že z jeho
násilného únosu a týrania bolo v januári 2001 obvinených 12 osôb,
zväčša pracovníkov Slovenskej informačnej služby (SIS). Prvým
obvineným bol bývalý šéf SIS Ivan Lexa. Ústavný súd však
skonštatoval, že amnestia, ktorú poskytol bývalému ministrovi vnútra
Gustávovi Krajčimu a ďalšiemu zainteresovanému - Jaroslavovi
Sviechotovi V. Mečiar, ich chráni pred trestným stíhaním. V septembri
2000 okresný súd v Bratislave vydal medzinárodný zatykač na Lexu,
ktorému sa podarilo ujsť do cudziny. Lexa čelí viacerým obvineniam,
vrátane zneužívania moci, podvodov a prania špinavých peňazí.
V otázke slobody prejavu a slova správa konštatuje, že vláda SR
vo všeobecnosti rešpektuje v ústave zakotvenú slobodu slova a tlače.
Médiá sú všeobecne slobodné a necenzurované, avšak v uplynulom roku
bol zaznamenaný aspoň jeden prípad, kedy vláda zasiahla a potlačila
kritiku zo strany politických predstaviteľov a iných osobností
s odôvodnením, že ide o nactiutŕhanie.
Výročná správa MZV USA pripomína, že v novembri sa na Slovensku
uskutočnili prvé regionálne voľby. Zúčastnili sa na nich domáci
i zahraniční pozorovatelia, ktorí uviedli, že voľby boli slobodné
a spravodlivé a prebehli bez väčších problémov.
Vláda SR povoľuje návštevy nezávislých skupín monitorujúcich
dodržiavanie ľudských práv v krajine.
V správe sa zároveň oceňuje skutočnosť, že v decembri 2001
slovenský parlament schválil zákon o vytvorení úradu ombudsmana
a jeho kompetenciách, dodáva však, že táto funkcia ešte do konca roka
nebola vytvorená.
V júli uplynulého roka parlament schválil dodatky k ústave
zamerané na zvýšenie nezávislosti súdnictva, tieto však ešte do konca
roka neboli do nej implementované, konštatuje sa v správe na margo
situácie v súdnej oblasti.
Problém násilia páchaného na ženách, diskriminácia žien,
postihnutých a handicapovaných ľudí, či menšín zostáva na Slovensku
i naďalej problémom. V priemere zarábajú slovenské ženy o 22 percent
menej než muži. Žena na Slovensku dostáva len 85 percent mzdy muža
v tej istej pracovnej pozícii, konštatuje sa vo výročnej správe MZV
USA.
V Luxembursku sa začal proces s Karlom Kralowetzom
Brusel/Luxemburg 5. marca (TASR) - Súdny proces s majiteľom špedičnej
firmy Karlom Kralowetzom, ktorá okrem iného podvodne pripravila
o mzdy aj vyše 100 slovenských vodičov kamiónov, sa dnes začal
v juholuxemburskom Esch-sur-Alzette.
Päťdesiatštyriročný Rakúšan je obžalovaný z porušenia
sociálnych zákonov krajiny v 14 prípadoch. K prekročeniu zákona malo
dôjsť v rokoch 1998 až 2000.
Kralowetz mal zamestnávať vo svojej luxemburskej firme UCL so
sídlom v Esch-sur-Alzette vodičov kamiónov z krajín východnej Európy,
ktorým vyplácal len nízke mzdy. Okrem toho sa v spoločnosti
nedodržiavali predpisy ohľadom odjazdených kilometrov a povinnom
oddychu. Karl Kralowetz tieto obvinenia odmieta.
Proces má podľa pôvodných odhadov trvať do konca budúceho
týždňa. Rozsudok vynesú koncom marca alebo začiatkom apríla. Podľa
prokurátorov by súd mohol Kralowetza okrem peňažného trestu odsúdiť
aj na trest odňatia slobody.
Obvineného, ktorý už bol trestne stíhaný, potom možno čaká
vydanie do susedného Nemecka, kde mu hrozí ďalší proces kvôli
prevádzačstvu a zamlčiavaniu príjmov.
Svobodu a Snopkovú čaká súd
Praha 5. marca (TASR) - Bývalý sociálnodemokratický minister financií
Ivo Svoboda a jeho bývalá poradkyňa Barbora Snopková, ktorí sú
stíhaní za spreneveru 6,5 milióna Kč skrachovanej firmy na výrobu
detských kočíkov Liberta, by sa mohli čoskoro ocitnúť pred súdom.
V prípade, ktorého stopy vedú aj na Slovensko, Svobodovi aj
Snopkovej hrozí až 12 rokov väzenia. "K 15. februáru bolo ukončené
zoznamovanie obvinených a ich obhajcov s celým spisom a do konca
budúceho týždňa by vyšetrovateľ chcel uzatvoriť prípad a odovzdať
spis na krajské zastupiteľstvo s návrhom na obžalobu," uviedla dnes
pre TASR hovorkyňa stredočeskej polície Soňa Budská, podľa ktorej
spis obsahuje niekoľko tisíc stránok.
Svoboda, Snopková a jej syn Stanislav Kratochvíl sú obvinení
z trestného činu poškodzovania veriteľa. Snopková a Svoboda sú ďalej
obvinení zo sprenevery a zvýhodňovania veriteľa. Snopková a jej syn
sú zároveň obvinení z trestného činu porušovania povinnosti v riadení
o konkurze a vyrovnaní.
Polícia uzatvára prípad Liberty po viac ako troch rokoch.
Pôvodne sa vyšetrovanie malo skončiť v polovici minulého roku, ale
zdržalo sa na výsluchu niekoľkých svedkov. České orgány
spolupracovali aj so slovenskými kolegami, ktorým sa nepodarilo
vypočuť dôležitého svedka P.L. zo Slovenska, ktorý zmizol.
Vyšetrovatelia v SR vypočuli predstaviteľov firmy, s ktorou Svoboda
a Snopková uzatvorili dohodu o spolupráci. Podľa ich advokáta
skončili peniaze v nemenovanej firme na Slovensku na základe zmluvy,
na čo existujú aj originály dokumentov.
Vyšetrovanie kauzy Liberta sa začalo v roku 1998. Snopková aj
Svoboda sa v novembri 1999 dostali do väzenia asi na tri mesiace pre
podozrenie zo sprenevery 6,5 milióna českých korún a poškodzovanie
veriteľa v súvislosti s krachom Liberty.
Snopková a Svoboda kúpili Libertu v roku 1996 a podľa ich
tvrdení nevedeli, že je pred bankrotom. Podnik, ktorý bol kedysi
jediným výrobcom detských kočíkov v ČR, sa v roku 1997 dostal do
konkurzu. Pred tým však vedenie spoločnosti rozdelilo Libertu na dve
časti, z ktorých tú prosperujúcu odkúpila spoločnosť Zora Euro
a Omnia Svobody a Snopkovej. Sumu 6,5 milióna korún dostali od
Investičnej a poštovej banky na chod Liberty, ale použila ich firma
Zora Euro.
Ivo Svoboda bol ministrom financií vo vláde Miloša Zemana od
júla 1998. Z vlády však musel v súvislosti s vyšetrovaním kauzy
Liberta odísť.
V Madride sa rokuje o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike
EÚ
Madrid 5. marca (TASR) - Spoločná bezpečnostná a zahraničná
politika Európskej únie (EÚ) je jednou z hlavných tém dvojdňovej
konferencie predsedov zahraničných výborov členských krajín únie
a kandidátskych štátov, ktorá sa dnes začala v španielskej metropole
Madrid.
Ako pre TASR zdôraznil predseda zahraničného výboru NR SR Peter
Weiss, po prvý raz v histórii absolvujú predsedovia zákonodarných
zborov krajín uchádzajúcich sa o vstup do únie celý program spolu so
svojimi kolegami z členských krajín, čo možno podľa neho považovať za
signál toho, že rozširovanie EÚ sa nezadržateľne blíži.
Španielsky minister zahraničných vecí Josep Piqué v tejto
súvislosti ocenil prácu, ktorú kandidátske krajiny vrátane Slovenska
vykonali v procese prijímania spoločných opatrení v boji proti
terorizmu. Tejto otázke sa venoval aj komisár EÚ pre vonkajšie vzťahy
Chris Patten, ktorý zdôraznil, že boj s terorizmom môže byť úspešný
len vtedy, ak je zložený na dôslednom akceptovaní princípov
demokracie a právneho štátu.
Viacerí delegáti vrátane Weissa vo svojom vystúpení poukázali
na nevyhnutnosť prekonania situácie, kedy má únia veľkú ekonomickú
moc, no nedisponuje adekvátnou politickou a vojenskou silu. Na
riešenie tohto problému podľa neho treba využiť práve spoločnú
bezpečnostnú a zahraničnú politiku s cieľom zmenšenia priepasti
existujúcej v tejto oblasti medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými.
V priebehu dňa sa účastníci konferencie stretnú aj so
španielskym premiérom Josém Maríom Aznarom.
P.Csáky vystúpil v Budapešti na konferencii Menšiny a vládna politika
Budapešť 5. marca (TASR) - Medzinárodnú konferenciu Menšiny a vládna
politika v strednej Európe otvoril dnes v Budapešti na pôde Maďarskej
akadémie vied (MTA) jej predseda Ferenc Glatz. Na konferencii
vystúpil aj podpredseda vlády SR pre ľudské a menšinové práva
a regionálny rozvoj Pál Csáky, ktorý je dnes na jednodňovej
oficiálnej pracovnej návšteve Maďarskej republiky.
Podľa jeho slov je na uvoľnenie kŕčov v našom regióne
nevyhnutné, aby každý vypočul názor iných. V strednej a východnej
Európe nejestvujú mononárodnostné spoločnosti, s čím sa musí vyrovnať
každý demokrat, konštatoval Pál Csáky. Súčasne dodal, že v tejto
oblasti musia mať program aj politici, ktorí patria k majoritnému
národu, a to aj vtedy, ak to na Slovensku vždy neplatilo.
Najvyšší predstaviteľ MTA, akademik Ferenc Glatz v otváracom
prejave podľa správy agentúry MTI zdôraznil, že národné, etnické
požiadavky Maďarov nie sú ani väčšie, ani menšie ako predpokladá
demokratický poriadok na starom kontinente. Maďarský národ nechce nič
iné ako žiť v takej Európe a Európskej únii, v ktorých budú mať malé
kolektívy na báze konsenzu práva a samozrejme aj povinnosti
a v ktorých jednotlivci budú môcť popri štátnej príslušnosti
sformulovať aj národnostnú, rodinnú, sociálnu a iné identity.
Súčasťou programu Pála Csákyho v maďarskej metropole bola aj
návšteva gymnázia s vyučovacím jazykom slovenským, ktorému venoval
knihy pre školskú knižnicu.
Fogaš: Žiadne vyhlásenie k Benešovým dekrétom nie je potrebné
Brusel 5. marca (TASR) - Slovenský vicepremiér pre legislatívu
Ľubomír Fogaš odmieta požiadavky niektorých poslancov Európskeho
parlamentu, aby Slovensko vydalo pred vstupom do EÚ politické
vyhlásenie o neplatnosti Benešových dekrétov.
"Žiadne stanoviská v tomto smere nie sú potrebné a netreba ani
oživovať pôsobnosť týchto dokumentov," vyhlásil dnes Fogaš v Bruseli
po rokovaniach s predstaviteľmi Európskej komisie a EP.
Za politickú deklaráciu o neplatnosti dekrétov, ktorú by malo
Slovensko i ČR vydať pred vstupom do EÚ, sa minulý týždeň vyslovila
rakúska poslankyňa EP Ursula Stenzelová. Predseda zahraničného výboru
EP Elmar Brok by tiež privítal podobné "politické gesto".
"Domnievam sa, že v tejto chvíli by bolo nejaké vyhlásenie
nadbytočné. Dokumenty boli prijaté v určitej historickej situácii,
keď sa usporadúvali vzťahy v novej Európe. Myslím, že vracať sa k nim
nie je vhodné," povedal Fogaš novinárom.
Vyjadril presvedčenie, že medzinárodné spoločenstvo chápe
pozíciu Benešových dekrétov v historickom kontexte a že podobne, ako
pri vstupe SR do Rady Európy, kde sa táto otázka tiež riešila, nebude
ani v prípade EÚ Slovensku prikázané zaoberať sa nimi.
Šéf právneho servisu EK Michel Petite na dnešnom rokovaní
Fogaša informoval, že právnici komisie pripravujú právnu analýzu
dekrétov. Rovnako právny servis Európskeho parlamentu plánuje urobiť
rozbor týchto dokumentov.
Bugár v USA: Otázka Benešových dekrétov je riešiteľná
Washington 5. marca (TASR) - Predseda Strany maďarskej koalície (SMK)
Béla Bugár, ktorý je na niekoľkodňovej pracovnej návšteve USA,
rokoval vo Washingtone s členmi Helsinskej komisie amerického
Kongresu. Expertka na stredoeurópske otázky Erika Schlagerová ocenila
pozitívnu úlohu, ktorú zohrala SMK v demokratizačnom procese
slovenskej spoločnosti.
Dnes delegáciu maďarských politikov zo Slovenska čaká rokovanie
s vplyvným demokratickým kongresmanom zo štátu Kalifornia Tomom
Lantosom. Tento najvyššie postavený demokrat vo Výbore pre zahraničné
vzťahy v Snemovni reprezentantov je tvrdým kritikom bývalého premiéra
Vladimíra Mečiara, ale aj veľkým priaznivcom lepších vzťahov medzi
Slovenskom a Maďarskom. Naposledy sa v tomto smere vyjadril pri
podpise americko-slovenskej zmluvy o ochrane kultúrneho dedičstva,
keď s veľkým oduševnením hovoril o nových vzťahoch medzi Bratislavou
a Budapešťou.
"Už pred štyrmi rokmi pri vzniku terajšej koaličnej vlády sme
prisľúbili, že otázku Benešových dekrétov počas našej účasti vo vláde
nebudeme otvárať. Naša strana dodržala každú dohodu a dodržíme aj
túto," povedal americkým médiám predseda SMK.
Novinárska obec vo Washingtone čaká na Lantosovo posúdenie
terajšej komplikovanej situácie maďarsko-slovenských vzťahov.
V súvislosti s otázkou Benešových dekrétov delegácia SMK vo
Washingtone uviedla, že v budúcnosti nevylučuje otvorenie tejto
otázky. Poukázala pri tom na rezolúciu Rady Európy 175/93, na ktorú
sa mieni SMK prípadne odvolať. Béla Bugár vyslovil presvedčenie, že
otázka Benešových dekrétov je riešiteľná, pretože, ako povedal,
"sporné sú iba tri či štyri tieto dekréty".
V Ammáne otvorili honorárny konzulát SR
Ammán 5. marca (TASR) - Za prítomnosti štátneho tajomníka
Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslava Chleba sa dnes
v jordánskom Ammáne oficiálne začala činnosť honorárneho konzulátu SR.
Honorárny konzulát vedie generálny honorárny konzul Chaldun Abú
Hassan, významný jordánsky podnikateľ. Na slávnostnom akte otvorenia
sa zúčastnili vedúci predstavitelia jordánskych štátnych orgánov
a ammánskeho diplomatického zboru, jordánski absolventi vysokých škôl
v SR, ako aj predstavitelia slovenskej komunity v Jordánsku.
Cieľom zriadenia honorárneho konzulátu SR v Ammáne je
v situácii neexistencie rezidentného veľvyslanectva SR v Jordánsku
napomáhanie rozvoja bilaterálnych vzťahov so Slovenskom a ich rozvoj
vo všetkých oblastiach. Miestne príslušným veľvyslanectvom
s akreditáciou aj pre Jordánsko je Zastupiteľský úrad SR v Damasku.
