Bratislava 21. februára (TASR) - Na území Slovenskej republiky je podozrenie na výskyt vtáčej chrípky. Vzorky z dvoch nájdených uhynutých divožijúcich vtákov obsahovali vírus H5, zatiaľ nie je jasné, o aký kmeň ide. Podozrenie sa týka uhynutého potápača bieleho nájdeného v areáli Slovnaftu v Bratislave - Vlčom hrdle a sokola sťahovavého z Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy pri Gabčíkove.
Vtáčiu chrípku doteraz potvrdili v siedmich krajinách Európskej únie. Podľa eurokomisára pre zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľa Markosa Kyprianu však európska verejnosť nemá dôvod na paniku. Zdôraznil, že ide o ochorenie zvierat a prípady sa zatiaľ obmedzujú len na divé vtáctvo.
TASR pri tejto príležitosti prináša informácie o víruse chrípky a vtáčej chrípke:
O víruse chrípky
Pomenovanie chrípka pochádza z francúštiny a znamená vlastne "rozmar", "náladu". Pravdepodobne sa to dá odvodiť z náhleho, nesúvislého výskytu ochorenia. Pojem influenza je odvodený z latinčiny a znamená "vplaziť sa", "vtekať".
V roku 1933 sa vedeckej skupine anglického mikrobiológa Wilsona Smitha podarilo po prvýkrát izolovať vírus chrípky na zvieratách - fretkách. Prvá medzinárodná sieť, ktorá sledovala výskyt a rozdelenie kmeňov vírusu chrípky v populácii, začala fungovať v roku 1946.
Prvý pokus o očkovanie sa uskutočnili už dva roky po prvej izolácii vírusu - 1935. Prvé očkovacie látky boli však pripravené až v roku 1942 z vírusových častíc chrípky typu A a B, ktoré sa chemicky usmrtili. Od roku 1960 bolo zavedené očkovanie proti chrípke uvedených typov.
Chrípkové pandémie v minulosti
Chrípka resp. influenza je akútne sa vyskytujúce, horúčkovité, vírusmi spôsobené ťažké infekčné ochorenie. Na rozdiel od chrípkového infektu, choroby z prechladnutia, sa pri influenze jedná o vážne ochorenie, ktoré je často spojené s komplikáciami a môže viesť aj k smrti. Vyskytuje sa hlavne epidemicky, početne v určitej dobe na určitom mieste, a uprednostňuje chladné ročné obdobie.
Historicky sa chrípkové pandémie objavujú v priemere tri až štyrikrát v každom storočí, no ich výskyt sa nedá predvídať. V 20. storočí spôsobila pandémia (španielskej) chrípky v rokoch 1918-1919 smrť takmer 50 miliónov ľudí na celom svete, ďalšie pandémie nasledovali v rokoch 1957-58 a 1968-69.
Čo je vtáčia chrípka
Vtáčia chrípka je vírusové ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým divé vtáky, okrasné vtáky a hydinu hlavne sliepky a morky. Ide o ochorenie známe viac ako 100 rokov, rozšírené po celom svete, vyskytujúce sa u vtákov. Vyskytuje sa u domácich vtákov (morka, kačky a kura domáca), voľne žijúcich vtákov (bažant, prepelica, perlička, hus, holub) a u exotov. Ochorenie sa môže preniesť aj na iné cicavce, hlavne ošípané.
Zapríčiňuje ju tzv. "Influenza A-vírus", ktorý sa vyskytuje v 16-tich poddruhoch. Všetky poddruhy sú schopné infikovať vtáky, pričom známe prípady vypuknutia vtáčej chrípky majú na svedomí poddruhy H5 a H7. Hydina ako sliepky alebo morky sú vírusom vysoko ohrozené. Prirodzenými nositeľmi vírusov vtáčej chrípky sú sťahovavé vtáky, najmä divé kačice, a obzvlášť náchylné na nákazu, ktorá by sa mohla rýchlo zmeniť na epidémiu, sú kŕdle domácej hydiny.
Určité riziko spočíva v mutácii vírusu vtáčej chrípky s ľudskou chrípkou a potenciálnom vzniku nového (zmiešaného) vírusu, ktorý by mohol vyvolať chrípkovú pandémiu.
Ako sa môžu infikovať ľudia
Priamy kontakt s infikovanou hydinou, alebo povrchmi a predmetmi kontaminovanými ich výkalmi sú v súčasnosti považované za hlavnú cestu nakazenia sa človeka. K dnešnému dňu sa väčšina ľudských prípadov objavila vo vidieckych alebo prímestských oblastiach, kde domáci chovali kŕdle hydiny, ktorá občas vchádzala do príbytkov, alebo kde sa na jednom dvore pohybovala hydina aj deti. Keďže infikované vtáky majú veľké množstvo vírusu vo svojich výkaloch, expozícia infikovaným kvapkám alebo prostrediu infikovanému vírusom, je v týchto podmienkach značná. Okrem toho, keďže mnoho ázijských domácností je príjmovo a potravinovo závislých od hydiny, predávajú, zabíjajú a konzumujú vtákov aj vtedy, keď sa choroba v kŕdli objaví. Neexistujú však dôkazy o tom, že správne uvarená hydina by mohla byť zdrojom infekcie.
Hoci sa objavilo viac než 100 ľudských prípadov, v súčasnom prepuknutí, je to malý počet v porovnaní s obrovským množstvom infikovaných vtákov a množstvom príležitostí k infikovaniu človeka. Nie je zatiaľ jasné, prečo sa v tých istých podmienkach niektorí nakazia a iní nie.
Príznaky a priebeh ochorenia u človeka
Priebeh ochorenia vtáčej chrípky je podobný ako u ťažkej chrípky s vysokou teplotou, bolesťami hlavy a krku, kašľom, bolesťami údov a zápalom pľúc. Približne polovica postihnutých trpí hnačkami, môžu sa vyskytnúť nevoľnosti a bolesti brucha. Ako komplikácia sa často vyskytuje zlyhanie pľúc. Teplota 38řC a viac.
Lekár vyslovuje podozrenie na ochorenie na vtáčiu chrípku na základe sťažností pacienta (teplota, kašeľ, problémy s dýchaním), údajov o ceste alebo pobyte pacienta v postihnutých regiónoch, pri styku postihnutého s vtákmi alebo hydinou a na základe výsledku telesného vyšetrenia. Pravdepodobnosť diagnózy sa zvyšuje "rýchlym testom na chrípku", pri ktorom je možné dokázať prítomnosť čiastočiek vírusu v slinách. Konečné potvrdenie diagnózy sa realizuje pomocou špeciálneho vyšetrenia (tzv. Polymeróznej reťazovej reakcie PCR), ktorá sa vykonáva v laboratóriách na to určených.
Ohniská vtáčej chrípky a jej obete vo svete
Ide najmä o krajiny juhovýchodnej Ázie. Vtáčia chrípka sa šíri počas posledných dní aj po Európe. Jej výskyt nahlásili postupne Grécko, Taliansko, Slovinsko, Rakúsko a Nemecko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko.
Vírus H5N1 už v Ázii a na Blízkom východe pripravil o život 91 ľudí, ktorí žili v tesnom kontakte s hydinou alebo manipulovali s uhynutými vtákmi. Kvôli vírusu boli utratené milióny kusov hydiny.
Súčasné opatrenia EK k vtáčej chrípke
Európska komisia sa v januári 2006 rozhodla uvoľniť ďalších 20 miliónov eur na výskum vtáčej chrípky. Ide o ďalší príspevok k doteraz poskytnutým 21 miliónom eur. Do 22. mája možno predkladať návrhy týkajúce sa výskumu. Výzva EK na predkladanie návrhov sa zakladá na odporúčaniach medzinárodných organizácií vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).
V oblasti zdravia zvierat ide pritom o návrhy súvisiace s vývojom vakcín pre vtáčie druhy, zlepšením diagnostiky a systému včasného varovania, patogenézou infekcií vtáčej chrípky, migrujúcim vtáctvom, prežívaním vírusu vtáčej chrípky, podporou národných a európskych laboratórií a poskytovaním technológií rozvojovým krajinám.
V otázke ľudského zdravia sa návrhy majú týkať klinického výskumu vakcín, lepšieho oboznámenia sa s vírusom a posilnenia dohľadu.
Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat schválil 16. februára 2006 dva návrhy Európskej komisie týkajúce sa opatrení, ktoré musia prijať členské štáty Európskej únie v prípade prepuknutia vírusu vtáčej chrípky H5N1 na ich území.
Pandemický plán v SR
Slovenská vláda 15. februára 2006 schválila nový pandemický plán, v ktorom na nákup liekov a vakcín proti hroziacej vtáčej chrípke vyčlenila 358 miliónov korún. Pandemický plán počíta aj so zabezpečením milióna kusov hygienických rúšok a ochranných odevov pre veterinárov. Od 15. februára až do odvolania na Slovensku vstupuje do platnosti mimoriadne núdzové opatrenie v súvislosti so zamedzením šírenia vtáčej chrípky, schválené na rokovaní medzi ministerstvom pôdohospodárstva a Štátnou veterinárnou a potravinovou správou.
