Bratislava 21. februára (TASR) - Očkovacie vakcíny proti vírusu vtáčej chrípky stále neexistujú. Podľa odborníkov antivirotiká by mohli účinkovať aj proti vtáčej chrípke. Odôvodňujú to tým, že vírus vtáčej chrípky je podtypom chrípkového vírusu A. Vlani preto Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) vyzvala vlády, aby si urobili zásoby antivirotík, pričom odporučila 10 až 40-percentné pokrytie populácie danej krajiny.
Na farmaceutickom trhu v SR sú dva typy antivirotík, ktoré patria do novej skupiny látok tzv. inhibítorov neuraminidázy. Podstatou ich účinku je, že zabraňujú rozmnožovaniu vírusového ochorenia.
Jeden z antivirotík je práškový inhalátor - Relenza, druhý vo forme kapsúl - Tamiflu. predpokladá sa, že by inhibítory neuraminidázy mohli byť na 70 percent účinné v prevencii a dokonca aj v liečbe vtáčej chrípky.
Podľa odborníkov antivirotiká zabraňujú množeniu vírusu chrípky vo vnútri tela, a tak predchádzajú symptómom, ktoré sú priamym následkom vírusovej infekcie, alebo ich zmierňujú symptómy.
Experti poukazujú na rozdiel medzi vakcínou a antivirotikom. Vakcína sa zvyčajne vyrába na odporúčanie SZO na presne daný skúmaný vírus. Antivirotikum "neničí" vírusy, ale zastavuje ich množenie, a tak zabraňuje zhoršovaniu ochorenia.
Šéf rezortu zdravotníctva Rudolf Zajac vlani v decembri pred poslancami zdravotníckeho výboru deklaroval, že MZ SR pripravilo objednávky na zabezpečenie dodávok týchto liekov na roky 2005/2006 a na roky 2006/2007 tak, aby pokrylo 6 percent populácie. Ide o rizikové skupiny ľudí, čiže o veterinárov, chovateľov, zdravotníkov, deti, seniorov a ľudí, ktorí užívajú cytostatickú liečbu. Správa štátnych hmotných rezerv na nákup antivirotík a ochranných rúšok sa vyčlenilo pol miliardy korún.
Kým v októbri výrobcovia boli schopní obvyklé zákazky vybaviť s minimálne trojmesačnou dodacou lehotou, už koncom novembra sa situácia zmenila a čas dodávky sa predĺžil na jeden rok.
Podľa odborníkov chrípka je infekčné ochorenie vyvolané chrípkovým vírusom. Prejavuje sa náhlou horúčkou od 37,8 stupňov Celzia a viac, kašľom, nosným výtokom, bolesťami hlavy a svalov a extrémnou únavou.
Vtáčia chrípka sa prejavuje podobne ako chrípka, vysokou teplotou nad 38 stupňov Celzia, postihnutím dolných dýchacích ciest, respiračnou tiesňou, vykašliavaním krvi, zápalom pľúc, avšak pokračuje až do respiračného zlyhania, multiorgánového zlyhania s prejavmi kardiovaskulárnej dysfunkcie.
Normálna chrípka trvá približne sedem dní, pričom vyčerpanosť organizmu môže pretrvávať ešte ďalší týždeň. Príznaky ochorenia vtáčej chrípky však ani po dvoch týždňoch neustupujú, naopak ochorenie sa zhoršuje.
Vtáčia chrípka, ktorá sa v Ázii opäť objavila v roku 2003, si vynútila likvidáciu vyše 140 miliónov kusov hydiny. V Ázii a Turecku zabila najmenej 88 ľudí. V takmer všetkých prípadoch úmrtia ľudí ako zdroj nákazy pozitívne identifikovali hydinu. Experti sa však obávajú, že vírus H5N1 môže zmutovať do formy ľahko prenosnej z človeka na človeka a spustiť pandémiu s miliónmi obetí. Indonéziu považujú za potenciálne ohnisko vzhľadom na tesný kontakt hydiny a ľudí.
WHO potvrdila 23 prípadov vtáčej chrípky v Indonézii, z toho 16 sa skončilo smrťou.
