Okrem iného by malo ísť o trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, ich držanie alebo obchodovanie, ďalej napríklad za trestný čin obchodovania s ľuďmi, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny či kupliarstvo a detskú pornografiu. Právnickým osobám by podľa návrhu zákona malo byť možné uložiť peňažný trest, trest prepadnutia majetku a veci, ale navrhuje sa aj trest zrušenia právnickej osoby či zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. V predloženom texte sa zdôrazňuje, že súdy pri ukladaní sankcií právnickým osobám budú musieť brať ohľad na zamestnancov alebo veriteľov.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská pre agentúru SITA zdôraznila, že návrh zákona je oproti pôvodnému textu v trestných rekodifikáciách výrazne zúžený. Trestná zodpovednosť právnických osôb sa navrhuje len pri tých činoch, pri ktorých nám to vyplýva z medzinárodných dohôd. Ministerka očakáva k tejto téme v parlamente veľmi búrlivú debatu. Podľa šéfa rezortu hospodárstva Jirka Malchárka je však trestná zodpovednosť právnických osôb "nesystémový prvok, ktorý je pre podnikateľov šikanózny".
Národná rada SR už raz odmietla inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb pri schvaľovaní trestných kódexov minulý rok. Pri ich prerokúvaní minister Daniel Lipšic uviedol, že voči trestnej zodpovednosti právnických osôb poslanci nevzniesli žiadne relevantné námietky, okrem apriórneho odmietania. "Pri sofistikovaných prípadoch subvenčných a dotačných podvodov, ekologických deliktoch a rôznych formách sprenevery je nevyhnutné, aby bolo umožnené aj stíhanie právnickej osoby," uviedol minulý rok Lipšic.
