Napriek správam o tejto chorobe a jej možnej pandémii sa však operence podľa ornitológov nesmú stať terčom ľudskej nenávisti.
"Ako profesionálny ornitológ si neviem predstaviť, že by som sa mal kvôli hrozbe prepuknutia pandémie vtáčej chrípky, štítiť operencov a mať z nich strach. Naozaj nie je namieste extrémna panika už čo i len z blízkeho kontaktu s voľne žijúcimi vtákmi. Pri zachovávaní štandardných hygienických opatrení môže človek pokojne spolunažívať vedno s vtákmi," uviedol pre TASR pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Hrozbu pandémie z mutácie vtáčieho vírusu a jeho prenosu na človeka však treba brať s patričnou vážnosťou zodpovedajúcou možným následkom. V žiadnom prípade netreba z tejto vtáčej choroby robiť "strašiaka" vyvolávajúceho u človeka averziu voči vtákom, ktoré sú do tohto globálneho problému vtiahnuté možno bez vlastného pričinenia. Nie je správne tvrdiť, že ich treba vykynožiť a bude pokoj, dodal Saniga
V drasticky pretváranom životnom prostredí sa znižuje jeho odolnostný potenciál voči negatívnym abiotickým i biotickým faktorom. Aj u všetkých živých zložiek ekosystému, človeka nevynímajúc, sa v degradovanom životnom prostredí znižuje schopnosť odolávať potenciálnym chorobám a negatívnym činiteľom. Ľudia sú atakovaní množiacimi sa negatívnymi faktormi a chorobami, o ktorých sa ale nehovorí toľko, ako o vtáčej chrípke. A tak, hoci predstavujú reálnejšiu hrozbu ako ona, nevyvolávajú až takú paniku.
Ohniská výskytu vírusu vtáčej chrípky zistili vo Východnej Ázii, odkiaľ sa rozšíril už aj do viacerých lokalít v Európe. Popri hydine, s ktorou ľudstvo obchoduje, potenciálnym vektorom vírusu sú aj sťahovavé vtáky. Tento fenomén sa na Zemi vyvíjal tisíce rokov a človek nemôže vtákom zakázať, aby sa nesťahovali a neroznášali tak riziko nejakej choroby do iných oblastí.
Z oblasti výskytu vtáčej chrípky vo Východnej Ázii sťahovavé vtáky do Európy pravidelne nemigrujú, takže masový prísun obávanej choroby do našich zemepisných šírok odtiaľ nateraz nehrozí. Nemožno však vylúčiť, že v tisícových kŕdľoch severských populácií niektorých vtáčích druhov, ktoré cez naše územie budú na jar migrovať, sa nevyskytne nejaký nakazený jedinec, ktorý túto chorobu prinesie i k nám, konštatoval Saniga.
Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR nemá zatiaľ žiadny ďalší pozitívny nález, ktorý by viedol k podozreniu na výskyt vtáčej chrípky na Slovensku. Novinárov o tom dnes informoval minister pôdohospodárstva Zsolt Simon.
Konkrétne výsledky rozboru vzoriek dvoch uhynutých divožijúcich vtákov, potápača bieleho nájdeného v areáli Slovnaftu v Bratislave - Vlčom hrdle a uhynutého sokola sťahovavého z Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy pri Gabčíkove, o ktorých minister informoval v utorok, očakáva najskôr v priebehu štvrtka. Vzorky z týchto dvoch vtákov obsahovali vírus H5, zatiaľ nie je jasné, o aký kmeň ide. Slovenské laboratóriá musia teraz jednoznačne určiť, či ide o nebezpečný vírus H5N1, alebo nie.
Simon dnes pred rokovaním vlády hovoril s riaditeľmi regionálnej veterinárnej správy v Bratislave a v Dunajskej Strede. "Bol som informovaný, že pracovníci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) sú vonku, vykonávajú kontrolu, chodia z domu do domu, odovzdávajú informačné letáky, robia súpis vtáctva, ktoré je chované na dotknutom území, teda v 10-kilometrovom okruhu," uviedol Simon.
Z územia Slovnaftu v utorok v rámci prieskumu, ktorý sa vykonal, odoslali do Štátneho veterinárneho ústavu vo Zvolene na posúdenie 9 vzoriek. Našlo sa tam 9 kusov hydiny a vtáctva. V okolí Gabčíkova sa našlo 7 uhynutých vtákov, z ktorých 3 boli vhodné na vzorkovanie a 4 boli v takom stave, že ich bolo možné dať len do kafilérie. "Pre zaujímavosť, bola poslaná aj vzorka z morskej čajky," dodal minister.
