Bratislava 24. februára (TASR) - Na riešenie problémov s rozvojom, ochranou a revitalizáciou Vysokých Tatier je potrebné najmä zosúladiť kompetencie medzi Ministerstvom životného prostredia (MŽP) SR a Ministerstvom pôdohospodárstva (MP) SR, vybudovať kvalitnú sieť služieb a uviesť do praxe zonáciu národného parku.
Vyplýva to zo štúdie Krajinno-ekologicky optimálne priestorové a funkčné využitie územia biosférickej rezervácie Tatry, ktorú vypracoval Ústav krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Vedci rozdelili problémy, ktoré sužujú Vysoké Tatry, na štyri oblasti - socioekonomické, problémy ohrozenia biodiverzity, problémy ohrozenia prírodných zdrojov a ohrozenia životného prostredia.
V rámci socioekonomických problémov zdôraznili najmä nevhodný manažment územia, usporiadanie vlastníckych vzťahov, nedoriešenú kompenzáciu vlastníkov, "nezdravý lobizmus" a tlaky antienvironmentálne orientovaných subjektov.
Medzi problémy ohrozenia biodiverzity a ohrozenia prírodných zdrojov patrí najmä deštrukcia ekologicky hodnotných ekosystémov, chránených území a biotopov medzinárodného významu ľudskou aktivitou. Nezanedbateľné je aj znečisťovanie podzemných vôd, emisie škodlivých plynov či devastácia pôdy. Vedci zdôraznili aj ohrozovanie kupeľno-rekreačných možností a zdravotno-liečebnej funkčnosti územia kvôli hluku a znečisteniu.
Odborníci SAV navrhli aj východiská spočívajúce vo vyriešení kompetencií a doriešení kompenzácií, zonácií územia s vylúčením ľudských aktivít v zóne A, rozvoji a revitalizácii lesa. Kalamitná plocha v zóne A by pritom mala zostať bez zásahu človeka. Potrebné by bolo tiež vysunúť rozvoj zariadení, turizmu a ľudské činnosti do zóny C a ochranného pásma TANAPu.
Štúdia bola financovaná s podporou UNESCO a predložili ju Vládnemu výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier. Je prístupná aj všetkým zainteresovaným inštitúciám, ktorých činnosť sa dotýka TANAPu.
