Bratislava 26. februára (TASR) - V týchto dňoch vrcholia na Slovensku fašiangy - obdobie zábav, plesov a karnevalov, ktoré sa skončia v utorok 26. februára o polnoci pochovávaním basy.
Popolcovou stredou sa 1. marca začne pre kresťanov 40-dňový čas pôstu až do Veľkonočnej nedele. Je to obdobie pokánia a prípravy na najstaršie a najvýznamnejšie kresťanské sviatky - Veľkú noc. V čase pôstu sa obvykle nekonali zábavy ako znamenie vážnosti tohto obdobia, pripomínajúceho utrpenie a smrť Ježiša Krista.
Fašiangy sú dozvukmi starších slávností, ktoré vznikli z troch podstatne odlišných zložiek. Slovenský pôvod majú obchôdzky či sprievody dospelej mládeže v maskách, druhou zložkou je odzrkadlenie sa karnevalových slávností a starorímskych bakchanálií. Tretím prvkom, ktorý sa dostal do fašiangového obdobia neskôr, boli slávnosti na počesť zosnulých a s nimi spojené sypanie popola na hlavu. Táto slávnosť sa u nás traduje ako Popolcová, či "škaredá" streda.
V tomto roku trvajú fašiangy takmer o 20 dní dlhšie ako vlani. V roku 2005 sa fašiangové obdobie skončilo už ôsmeho februára, keď Popolcová streda pripadla na deviateho februára. Dátum Popolcovej stredy - začiatku pôstneho obdobia, totiž závisí od dátumu Veľkej noci, ktorý je pohyblivý podobne ako aj termín ďalších na ňu nadväzujúcich sviatkov, napríklad sviatku zoslania Ducha Svätého. Určenie ich dátumu závisí od výpočtu začiatku astronomickej jari a následného splnu mesiaca. Spln mesiaca nastáva každých 29,53059 dňa, takže v niektorých rokoch je 12 a v iných 13 splnov. Preto je Veľká noc niekedy už koncom marca, napríklad vlani, inokedy začiatkom apríla a v niektorých rokoch v polovici ba až koncom apríla. V tomto roku pripadá Veľkonočná nedeľa na 16. apríla. Neskôr ako vlani bude tentokrát aj Nanebovstúpenie Pána (25. mája) a svätodušné sviatky (4.-5. júna).
