Skalica/Galanta 28. februára (TASR)- Za oprávnenú, ale nerealizovateľnú považuje riaditeľ skalickej nemocnice Ivan Medlen požiadavku zdravotníkov na plošné zvýšenie platov. Ani pri najlepšej snahe sa podľa jeho slov v miestnej nemocnici s poliklinikou nedajú splniť. "Kým je zdravotníctvo financované "odzadu", bude ťažké zvýšiť platy na úroveň, ktorá by bola adekvátna spoločenskému postaveniu, náročnosti a zodpovednosti práce lekárov a stredných zdravotníckych kádrov," povedal pre TASR. Podľa Medlena nevyrovnané hospodárenie zdravotníckych zariadení je jednou z príčin, prečo nie sú zamestnanci lepšie platení. Deficit sa vytvára aj preto, že poisťovne majú svoje rozpočty na úhradu výkonov, niektoré z nich jednoducho nepreplácajú. Lekári však musia ľudí liečiť aj bez toho. "My sme náklady znížili redukciou pracovníkov na bezpečnostné minimum, za ním je už len rušenie niektorých oddelení, ktoré nie sú rentabilné," uviedol. Pripustil, že určitý nárast miezd v skalickej nemocnici by bol možný, ale "istotne nie celoplošne a ani vo výške, o ktorej hovoria odborári". Múdrejší bude po zúčtovaní roku 2005 v poisťovniach, odkiaľ by mohli prísť nejaké finančné čiastky. I. Medlen sa domnieva, že štrajková pohotovosť dopadne "tak ako na Slovensku", teda že potichu odznie, pretože aj odbory pochopia, že na ich požiadavku nie sú zdroje. Rozpačitý postoj nad požiadavkou na zvýšenie platov má aj vedenie Nemocnice s poliklinikou sv. Lukáša v Galante, ktorá je rovnako ako skalická, v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja (TTSK). Podľa zástupkyne riaditeľa Kataríny Darážovej je to "za daných okolností veľmi obtiažne". V Galante platy zamestnancov v súvislosti so znižovaním nákladov nešli dolu. Podľa vyjadrenia hovorcu TTSK Ivana Krajčoviča samosprávny kraj nemá vo svojej kompetencii vplyv na odmeňovanie pracovníkov zdravotníckych zariadení. "Máme dosah na kapitálové výdavky, bežné sú v kompetencii riaditeľov," uviedol pre TASR. Preto sa Úrad TTSK problematike v zmysle vyplnenie požiadaviek odborov nebude venovať.
Do kolektívnych vyjednávaní štrajkujúcich zdravotníkov s vedením nemocníc minister zdravotníctva Rudolf Zajac zasahovať nemôže.
"Nechcem nariaďovať riaditeľom, ako majú vyjednávať, či majú uzatvárať kolektívne zmluvy, či majú zvyšovať mzdy. Oni sa zodpovedajú svojim zamestnancom," vyhlásil Zajac, ktorý reagoval na súčasné kolektívne vyjednávanie a vyhlásenú štrajkovú pohotovosť odborárov v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.
Podľa Zajaca je dobré, že vyjednávania pokračujú a ak sa neuzavrú kolektívne zmluvy, bude sa postupovať podľa zákonníka práce.
"Bolo by veľmi dobré, keby sa zdravotníkom pridávalo toľko na mzdách, koľko ten systém unesie. A hlavne keby sa ekonomický rast začal prejavovať aj v zdravotníctve," deklaroval Zajac.
Samosprávne kraje nedokážu ovplyvniť výšku platov zdravotníkov, tvrdí predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) Milan Belica. Podľa jeho slov samosprávne kraje poskytovali nemocniciam len približne 5 percent z celkových finančných tokov. "Až 95 percent finančných tokov ovláda Všeobecná zdravotná poisťovňa. Zdravotné poisťovne sú hráčom, ktorý určuje liekovú politiku. Sú to poisťovne, ktoré regulujú náklady na lieky a platy, podľa výkonov," uviedol Belica. Nitriansky samosprávny kraj ako zriaďovateľ nemocníc mal vplyv len na bežnú prevádzku nemocníc a údržbu majetku. "V žiadnom prípade sme nemohli ovplyvňovať výšku platov lekárov a zdravotníckeho personálu," tvrdí Belica.
Približne pred rokom poslanci NSK schválili zmluvy o prenájme štyroch nemocníc v pôsobnosti NSK neziskovým organizáciám. Prevádzkovateľom nemocníc v Leviciach, Topoľčanoch, Šali a Komárne sa tak na pätnásť rokov stali neziskové organizácie. "Nie som veľkým zástancom tohto kroku, donútila nás však ekonomická situácia," uviedol Belica. Hlavným dôvodom prenájmu štyroch nemocníc druhého typu neziskovým organizáciám bola finančná situácia nemocníc, ktoré už roky vytvárali stratu. Od roku 2002 do vlaňajšieho roka táto strata dosiahla pol miliardy Sk. "Je pravda, že tempo nárastu dlhu postupne klesalo. V roku 2004 sa dlhy medziročne znížili o 50 miliónov, v skutočnosti však bolo zníženie zadlženosti ešte vyššie. Konečné číslo ovplyvnil rast cien energií a ďalších nákladov. Ale ani tak sa nepodarilo dosiahnuť vyrovnané hospodárenie," uviedol Belica.
