Kotleba tvrdí, že členovia pospolitosti budú kandidovať v júnových voľbách. Či si založí novú stranu, nepovedal. FOTO - ARCHÍV SME
Súd sa ani nevenoval odborným posudkom, o ktoré sa Trnka oprel. Neurobil tak ani na žiadosť šéfa pospolitosti Mariána Kotlebu. Predsedníčka senátu Ida Hanzelová povedala, že nie je potrebné vykonávať dokazovanie skutočností, ktoré "nemajú povahu posudzovania právnej otázky".
Kotleba reagoval, že nedostali šancu na obhajobu. "I v nacistickom Nemecku dostal bulharský komunista podozrivý zo zapálenia Ríšskeho snemu možnosť sa obhájiť na poriadnom súde. Nám daná nebola, tak asi to bola väčšia demokracia, než je dnes v našej spoločnosti," vyhlásil pred novinármi s tým, že pospolitosť nie je prekážkou demokracie.
Kotleba tvrdí, že členovia pospolitosti budú kandidovať v júnových voľbách. Nepovedal, či na kandidátke niektorej z existujúcich strán, alebo či si založí novú stranu. Zákon mu v tom nebráni.
Prekážkou na účasť vo voľbách je dátum 19. marec. Dovtedy musia politické strany predložiť svoje kandidátky do volieb. Ministerstvo vnútra má na prípadnú žiadosť o zaregistrovanie 15 dní. Ak by boli v žiadosti chyby, celý proces by sa ešte predĺžil.
Pre mnohých je záhadou, ako vôbec mohlo ministerstvo takúto stranu v januári 2005 zaregistrovať. Alena Koišová z tlačového odboru vysvetľuje, že pri registrácii bolo potrebné predložiť stanovy, ktorých súčasťou boli aj programové ciele.
Okrem stanov však mala SP-NS aj ľudový program. "Ak by sa v programových cieľoch predložených pri registrácii uvádzali tézy ako v ľudovom programe, k registrácii by vôbec nedošlo," tvrdí Koišová.
Celý proces proti pospolitosti sa začal na podnet občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu. "Týmto rozsudkom sa len potvrdili naše tvrdenia o nebezpečnosti strany pre demokratické Slovensko a nezlučiteľnosť jej politického programu s ústavou," povedal jeho šéf Daniel Milo.
(rp)
Článok ústavy, ktorému odporuje Ľudový program SP-NS
Článok 30, odsek 3
Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
Časť programu, ktorú označil súd za protiústavnú
Ľudový program rozpustenej SP-NS v časti Stavovský štát hovorí, že parlamentná demokracia zlyhala, preto chce pospolitosť zaviesť usporiadanie spoločnosti na stavovskom princípe. Odvoláva sa pritom na slovenské a slovanské tradície v usporiadaní spoločnosti na občinovom princípe. Spoločnosť mala byť rozdelená do týchto desiatich stavov:
pôdne, lesné a vodné hospodárstvo, priemysel, školstvo, veda a výskum, obrana a bezpečnosť, záchranná a zdravotná služba, štátna služba, obchod, služby a živnosti, peňažníctvo a poisťovníctvo, slobodné povolania, národnostné menšiny. Občania by sa mali do týchto stavov registrovať dobrovoľne. Podľa počtu registrovaných členov by stavy mali pomerné zastúpenie v parlamente. Národnostné menšiny by mali také zastúpenie, aké má slovenská v ich materskom štáte. V praxi by to vlastne znamenalo, že národnostné menšiny by v parlamente zastúpenie nemali.
U Rómov by to bolo vylúčené už len tým, že neexistuje ich materský štát. Členovia stavov by boli povinní odvádzať na ich financovanie pomernú časť zo svojej mzdy. Právo voliť by mali len členovia stavov, to platí aj pre právo byť volený. Poslanca, ktorý by v parlamente nezastával záujmy jeho stavu, by bolo možné kedykoľvek odvolať.
