Bratislava 3. marca (TASR) - Prvú pôstnu nedeľu 40-dňového pôstu pred najstaršími a najvýznamnejšími cirkevnými sviatkami Veľkou nocou oslávia kresťania na Slovensku i vo svete 5. marca. V katolíckej cirkvi sa na prvú pôstnu nedeľu koná tradičná jarná zbierka na charitu.
Pôst sa pre väčšinu kresťanov v tomto roku začal Popolcovou stredou 1. marca a potrvá do Veľkonočnej nedele, ktorá pripadá na 16. apríla. Je to obdobie duchovnej obnovy veriacich, pokánia a modlitieb. Zahŕňa šesť pôstnych nediel, z ktorých posledná je známa ako Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána.
V Učení 12 apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 až 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2-3 dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz - biskup Alexandrie (296-373) i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386). Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením, 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinai, 40 dní trvala cesta Izraelcov na púšti a pod.
Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne - dovoľovali požívať jedlo len jedenkrát denne a vyžadovalo sa nekonzumovať niektoré pokrmy ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky. Terajšie predpisy ohľadne pôstu a postenia sa zaviedla v roku 1966 apoštolská konštitúcia Poenitemini. Pôst sa obvykle dodržiava v stredu a v piatok.
V Evanjelickej cirkvi sa na pôst nevzťahujú také prísne predpisy ako u katolíkov. Pôst sa zachováva pred Večerou Pánovou. Význam pôstu priznával aj Martin Luther, ktorý ho chápal ako dobrú vonkajšiu disciplinovanosť, na prvom mieste je však viera, pretože bez nej pôst nič neznamená.
Pôst tvoril súčasť aj židovského kultu. Židia sa postili v pondelok a vo štvrtok.
