BRATISLAVA 5. marca (SITA) - Pripomenúť si potrebu rovnosti žien a mužov sa rozhodli mimovládne organizácie Slovensko-český ženský fond a Záujmové združenie žien Aspekt pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ), ktorí si ženy na celom svete pripomínajú každoročne 8. marca. Ako agentúru SITA informovala Zuzana Očenášová, Slovensko-český ženský fond zorganizoval na utorok, 7. marca podujatie v bratislavskom Subclube. "Hudobná party je možnosťou dozvedieť sa nenásilnou formou viac o MDŽ a ženských právach," uviedla Očenášová. Na party po dlhšej pauze vystúpi kapela Tornádo Lue a zábava bude pokračovať s DJ Magálovou. V stredu sa o 18.30 uskutoční predstavenie banskobystrického Divadla na Rázcestí pod názvom Pavlin príbeh v Komornom štúdiu Slovenského rozhlasu. Na podujatie pozýva Záujmové združenie žien Aspekt, keďže toto predstavenie je scénickým uvedením knihy zabudnutej slovenskej autorky Pavli Cebocli, ktorá vyšla v ich vydavateľstve.
Za bývalého režimu bol tento deň príznačný povinnými podnikovými oslavami, na ktorých ženy dostali obligátne karafiáty a uteráky, pripomína ženská aktivistka. Sviatok MDŽ sa podľa nej stal nástrojom režimovej propagandy a oslavovalo sa preto, aby ženy získali pocit, že režimu na nich záleží. Skutočným dôvodom existencie MDŽ je však podľa nej možnosť uvedomiť si, čo všetko sa ženám doteraz podarilo dosiahnuť a čo by ešte dosiahnuť chceli.
MDŽ je pripomienkou na štrajk newyorských robotníčok v marci 1908 za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. O dva roky neskôr sa v Kodani konala Medzinárodná ženská konferencia, na ktorej vznikol nápad oslavovať medzinárodný deň žien. V nasledujúcich rokoch v marci oslavovali tento deň v Rakúsku, Dánsku, Nemecku a Švajčiarsku. Ženy na demonštráciách požadovali najmä volebné právo a rovnosť v zamestnaní. V Rusku sa MDŽ prvýkrát objavil v roku 1913 a bol spojený najmä s protivojnovými demonštráciami žien. MDŽ uznala Organizácia spojených národov ako medzinárodný sviatok v roku 1975.
Ženy v minulosti museli bojovať o svoje práva študovať, pracovať, voliť, či zakladať si účty v banke, pripomína Očenášová. Dnes sa situácia v mnohých ohľadoch zlepšila, napriek tomu však podľa nej nie je rovnosť príležitostí žien a mužov na Slovensku stopercentná. Väčšina žien, ale aj mužov si myslí, že postavenie žien v spoločnosti je horšie ako postavenie mužov. Napriek tomu, že ženy majú rovnaké vzdelanie ako muži, zarábajú o tretinu menej. Až 70 percent riadiacich pozícií na Slovensku je obsadených mužmi a v 68 percentách slovenských rodín sú za starostlivosť o deti zodpovedné najmä ženy.
