|
Slovenský rozhlas je v kríze, má dlh väčší ako 200 miliónov korún, klesá mu počúvanosť a už niekoľko mesiacov nemá riaditeľa. FOTO - ARCHÍV SME |
BRATISLAVA - Slovenský rozhlas dlhuje 220 miliónov korún. Už dlhšie nemá riaditeľa, má len provizórny rozpočet, dlhy rastú a veritelia chcú svoje peniaze späť. Pred súdnym vymáhaním chráni rozhlas len prísľub jeho štatutárnej zástupkyne a ekonomickej riaditeľky Hildy Gajdošovej, že dlhy v dohľadnom čase zaplatí.
Rozhlas sa spolieha, že poslanci prijmú nový zákon o koncesionárskych poplatkoch, ktorý pripravil spolu s STV, a predkladá ho nezávislá poslankyňa Iveta Henzélyová. Potom by s pomocou splátkových kalendárov údajne dlhy splatil a prestal robiť nové. "Dúfame, že politici si uvedomujú, že je nutné pristúpiť k zmene," povedala Gajdošová. Očakáva, že zákon schvália.
Podľa informácií SME je však málo pravdepodobné, že zákon prejde ešte v tomto volebnom období. Skeptické je aj vedenie STV.
Najväčší veriteľ rozhlasu - Rádiokomunikácie, odštepný závod Slovak Telecomu, očakáva, že dlh SRo alebo jeho časť, zaplatí štát. Slovenská pošta si dlh strháva z vybratých koncesionárskych poplatkov, hoci sú zo zákona určené len na "pokrytie nákladov súvisiacich s výrobou a šírením programov".
Rádiokomunikácie veria, že im čosi sľúbili
Dlh rozhlasu voči Rádikomunikáciám prekročil 200 miliónov. "V posledných mesiacoch minulého roka sme dostali prísľub od ministerstva financií, tlmočený prostredníctvom manažmentu SRo, že dlh bude aspoň čiastočne kompenzovaný zo štátneho rozpočtu, podobne ako v závere roka 2004," povedal ich riaditeľ Roman Korbačka.
Gajdošová aj hovorca ministerstva financií Peter Papanek však tvrdia, že o prísľube nevedia. "Je to len v rovine všeobecného prísľubu," hovorí Gajdošová.
Korbačka však tvrdí, že štatutári SRo sľub "viackrát potvrdili" a podporil ho v septembri i mediálny výbor parlamentu.
Na otázku, kto mu taký prísľub konkrétne dal, neodpovedal. "Stále veríme, že ministerstvo financií a vláda sa k tomuto prísľubu a problému aktívne prihlásia, a nebudeme musieť prikročiť k iným formám vymáhania dlhu." Čo by urobili, ale priamo povedať nechcel.
Koncom roka 2004 dostal rozhlas od ministra financií mimoriadnu dotáciu 183 miliónov korún, hoci s tým vládne strany nesúhlasili, keďže v rozhlase sa neudiali zásadné zmeny ako v STV.
Papanek dnes tvrdí, že po skúsenostiach z roku 2004 ministerstvo žiadne ďalšie oddlženie rozhlasu nechystá a čaká od neho, že dlhy prestane tvoriť. "Doteraz žiadny odpočet ozdravného plánu nepredložili," povedal.
Slovenská pošta ai dlh strhne sama
Vedenie SRo nie je spokojné s tým, ako Slovenská pošta vedie evidenciu koncesionárov, pošta zase s tým, že rozhlas neplatí dlhy. Rozhlas zvažuje, že sa bude súdiť.
SRo dlhuje pošte 6,6 milióna za doručenie viac ako štvrťmilióna októbrových výziev na zaplatenie nedoplatkov na koncesiách, ktoré rozoslal, hoci mesiac predtým postúpil všetky tieto pohľadávky spoločnosti BSP. Na otázku, prečo výzvy nerozposielala BSP, Gajdošová odpovedala, že prvú výzvu musel rozhlas rozoslať zo zákona. Za doručenie zásielok podľa nej nezaplatil, lebo 86-tisíc zásielok sa vrátilo - adresát bol údajne neznámy, odsťahoval sa, zomrel alebo zásielku neprevzal. Pošta rozhlas upozornila, že zásielky opakovane podá, ak jej zaplatí dlh.
SRo nezaplatil pošte ani 12 miliónov provízie za výber koncesionárskych poplatkov za november a december, preto si ich podľa hovorkyne Bely Lisákovej pošta strhla z vyzbieraných poplatkov za január a február. Podľa nej sa to môže zopakovať. Pošta dúfa, že sa dohodnú, no "striktne odmieta akékoľvek obvinenia z neetického a nezákonného postupu voči SRo," hovorí Lisáková.
Gajdošová zasa hovorí o istých nezrovnalostiach, ktoré vyšli na svetlo pri vymáhaní - zle vedená databáza, či to, že pošta inkasovala poplatok 4,40 koruny aj za tých, ktorých už mala vylúčiť z evidencie, napríklad preto, že zomreli.
S niektorými veriteľmi sa rozhlas už dohodol na splátkových kalendároch. Za servis a prevádzkovanie 18 vysielačov VKV dlhuje spoločnosti Expres Net asi 19 miliónov, podľa jej technického riaditeľa Jozefa Schmidta sa vedenie SRo "maximálne" snaží dlh vyrovnať.
Dlhy má rozhlas aj voči umeleckým fondom a ochranným zväzom. Hudobnému fondu dlhuje za minulý rok približne 7 mesačných splátok, Fondu výtvarných umení vyše 200-tisíc korún, Literárnemu fondu 1,2 milióna. Riaditeľ Literárneho fondu Ladislav Serdahély hovorí, že rozhlas v marci predloží návrh splátkového kalendára.
Dlh rozhlasu voči združeniu interpretov Slovgram je niekoľko miliónov korún. Riaditeľka Slovgramu Eva Bauerová hovorí, že zodpovedný je bývalý riaditeľ SRo Jaroslav Rezník: "Tesne pred odchodom nám povedal: Zakážte nám teda vysielať."
