BRATISLAVA 7. marca (SITA) - Turecko je pripravené diskutovať o genocíde Arménov, je ochotné otvoriť svoje archívy a o probléme rokovať s arménskou vládou, hoci to môže byť záťažou pre jeho ďalší vnútorný vývoj, povedal v rozhovore pre agentúru SITA podpredseda vlády SR Pál Csáky po dnešnom stretnutí so zástupcami Výboru pre európske záležitosti tureckého parlamentu. Turecko je v súvislosti so svojimi ambíciami vstúpiť do Európskej únie (EÚ) pod rastúcim tlakom, aby uznalo svoju spoluúčasť na genocíde Arménov v rokoch 1915-1923. Genocídu spáchala predchodkyňa Turecka - Osmanská ríša, masakrám padlo za obeť jeden a pol milióna Arménov. Turecko má na udalosti v Arménsku iný názor ako EÚ a spoluúčasť na programovom vyvražďovaní Arménov zatiaľ nepriznalo.
Európska únia sa v októbri 2005 rozhodla začať s Tureckom prístupové rokovania. Csáky v tejto súvislosti pripomenul, že EÚ nemôže používať dvojaký meter a dodržiavanie jej interných pravidiel musí vyžadovať od každého. Zástupcom tureckého parlamentu zdôraznil, že Turecko bude musieť prekonať dlhšiu cestu v ústrety členstvu v EÚ, ako Slovensko. Prístupové rokovania s Tureckom sú procesom s otvoreným koncom, povedal Csáky. Turecko je podľa Csákyho dôležitým experimentom, ktorý má ukázať, či je krajina s moslimským základom schopná osvojiť si pravidlá vytvorené na základe európskej kresťanskej civilizácie. Ak to Turecko dokáže, môže slúžiť ako pozitívny príklad pre ďalšie krajiny s moslimským pozadím. Ak nie, môžeme ísť cestou karikatúr, keď maličkosti môžu prerásť do veľkého problému, pripomenul Csáky.
Európska únia považuje Turecko sa fungujúcu ekonomiku. Vyčíta jej však, že neplní kodanské kritériá. Predovšetkým porušuje ľudské práva a uplatňuje ustanovenie trestného zákona, ktorý umožňuje poslať ľudí do väzenia za poškodenie tureckých národných záujmov.
