BRATISLAVA 8. marca (SITA) - Obraz Slovenska v zahraničných médiách je prevažne pozitívny. V informáciách o SR sa zdôrazňuje dynamika ekonomického rozvoja, hospodárske a sociálne reformy, dobré podmienky pre zahraničných investorov, rovná daň a štátna podpora. Zriedkavo tvoria súčasť mediálneho obrazu údaje o nezamestnanosti, problémy integrácie rómskej komunity a rozdiely medzi regiónmi. "Imidž našej krajiny dopĺňa kultúrna vyspelosť, atraktívne turistické destinácie a športové úspechy najmä v tenise," konštatuje správa o plnení úloh zahraničnej politiky, ktorú dnes schválila vláda a predloží ju parlamentu. Ministerstvo zahraničných vecí vlani dodalo veľvyslanectvám asi 90-tisíc multimediálnych a tlačených propagačných materiálov.
Správa sa zaoberá aj politikou voči krajanom. Najviac žiadateľov o postavenie zahraničného Slováka bolo tradične zo Srbska a Čiernej Hory (417), Rumunska (110) a Ukrajiny (134). Od 1. januára do 31. októbra 2005 bolo prijatých 707 žiadostí od žiadateľov zo 14 štátov. Potom prešlo novým zákonom priznávanie štatútu pod samostatný úrad pre zahraničných Slovákov.
Vláda mieni pokračovať v spolupráci s Českom, Maďarskom a Poľskom v rámci Visegrádskej štvorky. Táto spolupráca podľa nej potvrdila životaschopnosť aj po vstupe štátov V4 do Európskej únie. "Ukazuje sa, že naďalej pôsobí kohézna sila spoločných strategických záujmov štátov V4, ich porovnateľných sociálno-ekonomických parametrov, spolupatričnosti k jednému regiónu, ako aj historických, kultúrnych a spoločenských väzieb. Pravidelné a relatívne časté stretávanie najvyšších ústavných činiteľov krajín V4 považujeme za svedectvo vôle všetkých štátov V4 pokračovať v spolupráci," uviedlo v správe MZV.
Jednou z hlavných priorít bilaterálnej diplomacie bol vlani rozvoj všestranných vzťahov so Spojenými štátmi. Ich úroveň dosiahla najvyšší stupeň v histórii, čo potvrdila februárová historicky prvá návšteva prezidenta USA v SR. Slovensko ocenilo aj predstavenie tzv. cestovnej mapy pre zrušenie vízovej povinnosti voči našim občanom.
SR naďalej podporovala demokratizáciu krajín Západného Balkánu, Ukrajiny a Bieloruska. V prípade Chorvátska sa v EÚ snažila o začatie vstupných rozhovorov. Štátna tajomníčka Magda Vášáryová pre SITA uviedla, že sa nezmenila ani snaha o začlenenie Rumunska a Bulharska. Členmi únie sa majú stať na budúci rok.
