BRATISLAVA - Na súde Košice-okolie doteraz nerozhodli o prípade, ktorý naň prišiel v októbri 1988. Ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
"Celkový rekord to nie je, ale je to ojedinelý prípad," povedal hovorca Ústavného súdu Štefan Németh, ktorý sa prípadom zaoberal. Tvrdí, že sudcovia Ústavného súdu sa už stretli aj s prípadom prieťahov dlhších ako 20 rokov ešte "z čias hlbokého socializmu", ale rebríček najdlhších prieťahov si súd nerobí.
Podpredsedníčka súdu Košice-okolie Ľubica Nemcová sa k prípadu nemohla vyjadriť, lebo nemala prístup k spisu. "Je u súdneho znalca. Vyjadriť sa môžem, keď sa nám vráti."
Okresný súd rozhodnutie ústavných sudcov rešpektuje a vo veci začal okamžite konať, čoho dôkazom má byť práve zaslanie spisu znalcovi. Nemcová naznačila, že v tejto kauze sa tri- až štyrikrát menil sudca a k prieťahom prispelo aj to, že úplne prvá žaloba z roku 1988 vraj nebola celkom v poriadku.
Na dĺžku procesu sa sťažoval František Harčár z Vyšného Klátova neďaleko Košíc. Súdi sa o starý rodinný dom po svojej babke.
Paradoxné je, že o dom nemá záujem nikto iný. Podľa Harčára existuje záznam, z ktorého vyplýva, že "sa všetci podielnici vzdávajú v prospech nás". Za sudkyňou chodil "aj dva-trikrát do týždňa, aby sa to ukončilo".
Ústavný súd Harčárovi priznal na svoje pomery pomerne vysoké primerané finančné zadosťučinenie. Okresný súd mu musí zaplatiť 150-tisíc korún. Sťažovateľ so sumou nie je spokojný a podal už žalobu aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Starý dom je už nevhodný na bývanie a na pozemku si chce Harčár postaviť nový, ale kým nebude mať v rukách rozhodnutie súdu o tom, že je vlastníkom pôdy aj starého domu, nesmie s majetkom nič robiť.
Tvrdí, že v roku 1988 by ho stavba domu stála 200-tisíc korún, teraz dva milióny. "Vtedy som mohol od firmy dostať nenávratnú pôžičku stotisíc, dnes mi to už nedá nikto," dodal. (rp)
Prieťahy sú u nás časté, štát na ne dosť dopláca
BRATISLAVA - Prieťahy v súdnom konaní sú u nás časté a sú aj najčastejším dôvodom, prečo sa naši občania so sťažnosťami obracajú na Ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
V minulom roku bolo ústavným sudcom v Košiciach doručených 911 sťažností od občanov pre prieťahy v konaní. Súd v Štrasburgu zase v minulom roku rozhodol o tom, že práva našich občanov boli porušené 28-krát. Vo veľkej väčšine prípadov za to môžu práve prieťahy.
Pre verejnosť sú problémy s dĺžkou konania na súdoch jedným z dôvodov, pre ktoré nemá justícia dobrý imidž. Sudcovia však za tento stav môžu iba čiastočne. Okrem subjektívnych dôvodov totiž skutočne musia čeliť obrovskému množstvu práce. Hlavne vo veľkých mestách ako sú Bratislava a Košice má každý sudca na stole stovky spisov, ktoré si musia naštudovať, rozhodnúť o nich a ešte popritom písať rozhodnutia. Súdy sa okrem toho dlhodobo sťažujú na nedostatok ľudí a štát ich počty odmieta zvyšovať. (rp)
