Zatiaľ čo priemerný Čech ročne skonzumuje výrobky z 220 kilogramov mlieka, na Slováka štatisticky pripadá len 150 kilogramov.
Ročný obrat slovenského trhu s mliekom je pritom podľa štatistického úradu približne šestnásť miliárd korún.
Pre porovnanie, podľa odhadov napríklad každý Rakúšan spotrebuje za rok 220 kilogramov syrov. Na výrobu jedného kilogramu je pritom potrebných
šesť až desať kilogramov mlieka podľa jeho kvality. Keď sa k tomuto množstvu pripočítajú ešte jogurty či priamo mlieko, rozdiel Západu oproti Slovensku je enormný.
"Slovenským mliekarom sa otvára obrovský priestor na rast," myslí si Johanides. Najskôr však bude treba domáceho spotrebiteľa presvedčiť, aby si kupoval viac mlieka, syrov či jogurtov.
Podľa producentov mliečnych výrobkov na nepriaznivý vývoj tohto priemyslu vplýva aj tlak obchodných reťazcov, ktoré nútia mliekarne do nižších cien. Tie potom musia žiť len z minimálnych marží. Ceny energií, benzínu či iných vstupov sa pritom zvyšujú.
Najväčšia Slovenská mliekareň Rajo s dvadsaťpercentným podielom na domácom trhu sa aj pre menší domáci záujem spotrebiteľov spolieha na vývoz. Až 45 percent produkcie firma expeduje do Česka, Maďarska, Chorvátska, Rumunska či na západné trhy. (lh)
