Prešov 9. marca (TASR) - Na Dohode medzi ČSR a ZSSR z 10. júla 1946 o optácii a presídlení občanov nie je podľa historikov Michala Barnovského a Jaroslava Vaculíka (ČR) nič nespravodlivé. Ako pozvaní hostia dnešnej konferencie zorganizovanej občianskym združením Koordinačný výbor reoptantov tak reagovali na rezolúciu presídlencov, ktorá vzišla z tohto fóra a ktorá obsahuje tvrdenie o nespravodlivosti uvedenej dohody.
Obaja historici zhodne konštatovali, že dohodnuté presídlenie obyvateľstva po druhej svetovej vojne medzi vtedajšími štátmi Československom a Sovietskym zväzom bolo na dobrovoľnej báze. To, že sa tisíce a tisíce obyvateľov ČSR predovšetkým z rusínskych obcí na východnom Slovensku rozhodlo odísť na vtedajšiu sovietsku Ukrajinu, malo tri aspekty - sociálny, nacionálny a politický. Vaculík ich špecifikoval slovami, že ľudí k odchodu viedla túžba materiálne si zlepšiť svoj život. V povojnovej atmosfére k tomu pribudlo - ako povedal - "sovietofilstvo", obdiv k Sovietskemu zväzu. Dezilúzia z pobytu v ZSSR sa skončila v snahe o návrat do starej vlasti, o reoptáciu.
Vaculík sa venuje dejinám českej komunity na ukrajinskej Volyni. Zdôraznil, že pre návrat jej 33 tisíc príslušníkov bola spomínaná dohoda legálnym právnym rámcom. Barnovský uviedol, že v dejinách sú vždy biele miesta. "Ak jedno zaplníte, objaví sa ďalších desať," konštatoval. Vo výskume tejto historickej témy sa urobili prvé kroky a ďalšie podľa jeho presvedčenia budú nasledovať.
*jj pa
