BRATISLAVA 16. marca (SITA) - Národná rada SR odsúhlasila návrh zákona o Národnom jadrovom fonde. Schválenie zákona je pritom jednou z odkladacích podmienok pri privatizácii 66 % akcií Slovenských elektrární, a.s. (SE), ktorá sa má ukončiť do konca apríla. Tento zákon však podľa ministra hospodárstva SR Jirka Malchárka nie je len otázkou privatizácie SE, ale rieši hlavne ako sa vysporiadať s historickým deficitom financií na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Okrem toho schválením tohto zákona včlení Slovensko Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) do právneho poriadku SR.
Podľa návrhu zákona o Národnom jadrovom fonde by mali odberatelia elektrickej energie od júla tohto roka na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení (JEZ) a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom platiť v konečnej cene za elektrinu najviac 0,05 Sk na jednu kilowatthodinu (kWh). Celková suma týchto odvodov od odberateľov a koncových spotrebiteľov elektriny neprekročí podľa návrhu zákona sumu 850 mil. Sk ročne. Prijatím tohto zákona sa podľa Malchárka nezvýši cena elektriny, pretože poplatky na likvidáciu jadra sú už zahrnuté v regulačnom rámci. Zákon tak podľa neho nemá negatívny dopad na spotrebiteľa.
Koneční spotrebitelia touto úhradou, ktorá neprekročí v rámci mixu dodanej elektriny 1 % z predajnej ceny elektriny, postupne vysporiadajú deficit finančných prostriedkov v objeme približne 15 mld. Sk nevyhnutných na spomínané činnosti. Odberatelia by mali túto úhradu odvádzať počas 20 rokov od nadobudnutia účinnosti zákona. V minulom roku sa zrušili tzv. systémové poplatky, ktorých podiel na konečnej predajnej cene elektriny predstavoval viac ako 5 % z ceny elektriny.
Finančné prostriedky v jadrovom fonde budú súčasťou verejných financií a budú tvorené minimálne v rovnakej výške ako doteraz, t. j. približne v sume 2,6 mld. Sk za rok. Na jadrový fond majú okrem odberateľov elektrickej energie prispievať aj prevádzkovatelia jadrových zariadení z povinných príspevkov, a to v závislosti od inštalovaného elektrického výkonu ich jadrových zariadení a tiež od množstva predanej elektrickej energie vyrobenej v jadrových zariadeniach. Prevádzkovateľ jadrového zariadenia by mal podľa návrhu zákona zaplatiť na jadrový účet 350 tis. Sk ročne za každý megawatt inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia a príspevok vo výške 5,95 % z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení za uplynulý rok. Podrobnosti o spôsobe výberu a platenia povinného príspevku na jadrový účet ustanoví vláda nariadením.
