Bratislava 10. marca (TASR) - V záujme sprístupnenia dokumentov komunistickým režimom prenasledovaným osobám pripravil poslanec Ján Langoš zákon, ktorý by umožnil zverejňovanie údajov o vykonávateľoch prenasledovania. Mal by vzniknúť Ústav pamäti národa pre obdobie rokov 1939 - 1989, ktoré chápe ako obdobie neslobody.
Langoš chce všetky zložky spisov po bývalej Štátnej bezpečnosti odňať Slovenskej informačnej službe, ktorá ich má podľa jeho názoru v správe nezákonne. Vo svojom zákone ich spracovaním chce poveriť citovaný ústav so štatútom neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby. Ústav by mal mať aj právomoci získavať potrebnú dokumentáciu od štátnych orgánov a spoliehať sa bude pri svojej činnosti na úzku spoluprácu s Generálnou prokuratúrou SR pri odhaľovaní a stíhaní doteraz nepotrestaných a nepremlčateľných zločinov komunizmu na Slovensku. V dôvodovej správe však Langoš nijako zvlášť nešpecifikuje iné obdobie - od 1939 do 1945 a ani spôsob získania archiválií z neho.
Ústav by mal zverejniť do jedného roka po svojom vzniku zachované a zrekonštruované registračné protokoly operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti. Zverejneniu by sa nemali vyhnúť ani zoznamy vedených objektových zväzkov a pre tajnú políciu rozpracovaných osôb.
Na základe nového zákona, ktorý zároveň novelizuje zákon o archívnictve, by bolo možné nazerať do spisových materiálov zo zdrojov KSČ a ďalších organizácií založených na jej ideológii bez možnosti odopretia súhlasu príslušného orgánu. Tým sa ruší 30-ročná lehota pre zverejňovanie archívov.
Pre spracovanie v Ústave pamäti národa majú byť uvoľnené dokumenty všetkých zložiek ŠtB, spravodajskej správy Pohraničnej stráže, III. správy ZNB, vojenskej kontrarozviedky, spravodajskej správy Generálneho štábu ČSĽA, čo Langoš charakterizuje ako zložky komunistickej politickej polície.
Nahliadnuť do zväzkov ŠTB bude umožňované každej osobe staršej ako 18 rokov, do špeciálnych dokumentov po splnení vymedzených podmienok. Sprístupňovanie materiálov bude vrátane údajov o služobnej činnosti príslušníkov ŠtB a ich spolupracovníkov či agentov, pretože predkladateľ zákona ich nepovažuje za osobné údaje.
