Nitra 20. marca (TASR) - Prvý jarný deň vítali roľníci na dedinách od nepamäti 21. marca, keď sa začínalo tradičné trojmesačné obdobie jari. Hvezdári a astronómovia však už pred stáročiami vedeli, že tento jarný deň sa začína v našich zemepisných šírkach paradoxne už večer 20. marca. V tomto roku to bude dokonca dnes večer o 19. hodine 26. minúte.
V tej chvíli začne slnko prechádzať rovníkom. Nastane jarná rovnodennosť, čiže rovnaká dĺžka denného i nočného oblúku slnka. Znamená to, že noc bude rovnako dlhá ako deň a to na všetkých miestach na Zemi.
K takémuto zaujímavému astronomickému úkazu dochádza dvakrát ročne. Opakovať sa bude na jeseň 23. septembra, keď nastane jesenná rovnodennosť. Naklonenie Zeme od kolmice na zemskú obežnú dráhu spôsobuje, že v čase od jarnej po jesennú rovnodennosť je viac osvetlená severná ako južná pologuľa zeme. Dni na severe sú dlhšie ako noci a na juhu je to naopak. Naviac za severným polárnym kruhom Slnko vôbec nezapadá pod obzor, je tam polárny deň. Naopak, za južným polárnym kruhom Slnko vôbec nad obzor nevyjde a je tam polárna noc. V zostávajúcej časti roka sa situácia otočí.
Prechod slnka nad rovníkom astronómovia a matematici pozorne sledujú. Nazývajú ho jarný bod. Je pre nich základom pre výpočet rôznych astronomických veličín, popri iných súradníc v rovníkovej sústave, astronomických dĺžok a podobne. Tak prišli k poznaniu, že v dôsledku dlhodobého kužeľovitého pohybu zemskej osi okolo kolmice na zemskú obežnú dráhu sa poloha jarného bodu mení. Podľa súčasného gregoriánskeho kalendára odchýlka medzi dňom jarnej rovnodennosti a 21. marcom (tradičným prvým jarným dňom) narastie o jeden deň za 3301 rokov. Roľníci a matematici tak budú vítať jar konečne v jeden deň, tí prví už ráno a astronómovia večer.
