Bratislava 22. marca (TASR) Na pozastavenie výberového konania na post generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla (SND) dnes vyzvali členov parlamentného výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá zástupcovia kultúrnej obce. Nového riaditeľa by podľa umelcov mala uviesť do funkcie až nová vláda.
"Súčasné výberové konanie pripravuje minister kultúry, ktorý nemá dôveru veľkej časti kultúrnej obce a pri hlasovaní o dôvere v Národnej rade SR za jeho zotrvanie vo funkcii hlasovalo len deväť poslancov," povedal pre TASR signatár výzvy Anton Popovič. Herečka Ingrid Timková na rokovaní výboru zdôraznila, že umelci nie sú proti voľbe riaditeľa SND formou výberového konania. Presadzujú však, aby sa tri mesiace pred voľbami uvalilo na výberové konanie moratórium, keďže ide o strategické rozhodnutie a významnú funkciu. Navyše, ak umelci Tóthovi nedôverujú, nemôžu dôverovať ani výberovému konaniu, ktoré ako minister vypísal. Výbor preto vyzvali, aby ministrovi kultúry odporučil zastaviť výberové konanie.
"Nikdy nebude zvolený lepší riaditeľ ako teraz," reagoval poslanec za KDH František Mikloško. Osobne je presvedčený, že SND dostane dobrého riaditeľa a minister nebude do výberového procesu zasahovať, čo v minulosti aj sľúbil. Mikloško by ale zmenil definíciu vzdelania na post riaditeľa, keď by vypustil ako podmienku vzdelanie umeleckého, ekonomického či právnického smeru. O funkciu riaditeľa by sa podľa neho mohol uchádzať ktokoľvek s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa. Najradšej by Mikloško prijal ako nového riaditeľa SND dlhodobého manažéra z prostredia kultúry.
Poslanec za Smer-SD Dušan Jarjabek s pozastavením výberového konania súhlasil, vedú ho však k tomu iné dôvody ako umelcov. Akýkoľvek nový riaditeľ totiž podľa neho pre nevyjasnené pravidlá hry nebude vedieť, ako pripraviť divadlo na novú sezónu a budúci rok, keďže sa zatiaľ nevie, koľko scén bude mať divadlo k dispozícii, alebo čo bude s budovou DPOH.
Zástupcovia kultúrnej obce rovnako vyzvali členov výboru, aby odporučili Tóthovi využiť všetky právne možnosti, napríklad preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, obnova konania, na zrušenie rozhodnutí o zmenšení a zrušení pamiatkových zón.
Podľa nich by sa mal preskúmať proces rušenia a redukcie pamiatkových zón a ak sa to dá, vrátiť pamiatkové zóny do pôvodného stavu. Upozornili, že nejde iba o prípad Bratislavy, kde sa okrem dvoch pamiatkových zón, ktoré sa redukujú, všetkých osem ruší. Podobný osud podľa umelcov čakajú aj pamiatkové zóny na celom území Slovenska, keďže zo 44 pamiatkových zón sa navrhuje polovicu z nich zrušiť a polovicu redukovať. Na ich zrušenie pritom umelci nevidia dôvody. Pamiatkovou zónou podľa zákona je územie s historickým usporiadaním alebo archeologickými nálezmi, podmienkou nie je výskyt pamiatkových objektov, ako spomínal minister kultúry, pripomenuli.
Výhrady majú umelci aj k funkčnosti grantového systému. Výbor preto vyzvali vykonať poslanecký prieskum na MK SR vo veci transparentnosti a funkčnosti prideľovania grantov. Signatár výzvy Adrian Rajter za hlavný problém označil neskoré prideľovanie prostriedkov a spôsob rozhodovania komisií, ktoré začínajú rokovať na jar, reálne peniaze z grantov veľakrát prichádzajú na jeseň alebo koncom roka. Množstvo kultúrnych podujatí sa však koná aj v januári až marci, a umelci majú problém s ich financovaním. Umelci navrhli, aby aspoň spracovanie zmlúv, keď už nie celý priebeh prideľovania grantov riešilo externé prostredie. V tomto roku si žiadosť o granty na MK SR podalo okolo 4500 umelcov. Postup ministra Tótha v otázke prideľovania grantov považujú za krok späť. Celú situáciu v oblasti grantov prirovnali k Absurdistanu, s čím súhlasil aj predseda výboru Ferdinand Devínsky.
Zároveň umelci vyzvali výbor, aby ministrovi kultúry odporučil zrušiť opatrenie, na základe ktorého majú byť od tohto roka prezentačné organizácie financované v rozhodujúcej miere podľa počtu návštevníkov. Toto ustanovenie podľa nich nemá oporu v Programovom vyhlásení vlády.
Hoci členovia výboru s umelcami o problémoch diskutovali, výbor k ich požiadavkám nemohol zaujať akékoľvek stanovisko pre svoju neuznášaniaschopnosť. Rokovania sa zúčastnilo iba osem členov výboru jeho predseda Ferdinand Devínsky (SDKÚ), František Mikloško (KDH), Dušan Jarjabek (Smer-SD), nezávislý Gustáv Krajči, Eva Rusnáková (SDKÚ), Dana Podracká (ĽS-HZDS), Darina Gabániová (Smer-SD) a Tomáš Galbavý (SDKÚ). Pre neodkladné vyšetrenie v nemocnici zo zdravotných dôvodov svoju neúčasť ospravedlnil Dušan Čaplovič (Smer-SD). Na zasadnutie výboru ďalej neprišli Ľudmila Mušková (ĽS-HZDS), Sándor Albert a Erzsébet Dolník (obaja SMK), Jozef Hrdlička (KSS), nezávislá Beáta Brestenská, Jaroslav Ivančo (SDKÚ) a Stanislav Kropilák (klub ANO).
