Banská Štiavnica 22. marca (TASR) Naplnenie záväzkov vodohospodárskej politiky SR podľa záväznej smernice Európskej únie (EÚ) do roku 2015 si vyžiada náklady 194 miliárd korún. I pri viaczdrojovom financovaní to bez spoluúčasti štátu nebude možné. Konštatovalo sa to dnes na XI. Celoslovenskej konferencii Voda a kultúra, ktorá sa uskutočnila v Banskej Štiavnici. Generálny riaditeľ Sekcie vôd Ministerstva životného prostredia SR Marián Supek na tlačovej konferencii spresnil, že v tejto sume sú zahrnuté všetky investície od zabezpečenia pitnej vody pre všetkých, odkanalizovanie miest a obcí, po čistenie vody a protipovodňové opatrenia. Najviac prostriedkov, takmer polovicu uvedenej sumy, si vyžiada vybudovanie kanalizácie a približne 54 miliárd treba na verejné vodovody. Pitnú vodu z verejných zdrojov totiž v súčasnom období využíva len 85 percent obyvateľov. Ale odkanalizovaných sídiel na Slovensku je iba 56 percent a čističky odpadových vôd slúžia len pre 30 percent obyvateľov, uviedol Supek.
Je najvyšší čas riešiť túto situáciu, tak aby boli splnené jednotlivé časové horizonty podľa záväzku voči EÚ. Paradoxom však je, že napriek tomu vodohospodári z tohoročného štátneho rozpočtu nedostanú žiadne prostriedky na investície. Ak Slovensko nestihne splniť záväzky, budú nasledovať zo strany EÚ prísne sankcie, upozornil Supek.
Príspevky od štátu pre vodohospodárov nie sú podľa slov generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) š. p. Aleša Mazáča dotáciami. Pretože ceny vody a výkony SVP sú regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví SR. Podnik plní aj také záväzky, ktoré má štát na základe medzinárodných zmlúv a dohôd. K takým napríklad patrí vytyčovanie plavebnej trasy na Dunaji. Ide vlastne o objednávku a s týmito peniazmi SVP počíta. Problémom pritom je, že peniaze, ktoré podnik získa dodávkami vody pre hydroelektrárne, sú účelovo viazané, nemôže ich teda použiť napríklad na protipovodňové opatrenia. Okrem toho, podľa zákona sú vodohospodári povinní dodávať poľnohospodárom vodu na zavlažovanie zdarma. Pre SVP je to čistá strata od 80 do 120 miliónov korún ročne. Vo vyspelých krajinách tieto poplatky hradí štát, konštatoval Mazáč. Neúčasť štátu na podpore vodohospodárskej politiky, ako konštatovali viacerí účastníci konferencie, sa odráža vo zvyšovaní cien vodného a stočného, čo už značne zaťažuje rodinné rozpočty obyvateľov a spôsobuje problémy aj obciam a mestám, pod správu ktorých vodohospodárske podniky väčšinou prešli.
