Z novej štatistiky Eurostatu vyplýva, že obyvatelia postsocialistických krajín v únii pracujú relatívne dlhšie.
Ekonómovia si myslia, že to je dané aj nižšou životnou úrovňou a kúpyschopnosťou ako v západnej Európe.
Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka hovorí, že Slováci jednoducho musia viac pracovať, ak sa chcú "priblížiť k životu podľa západného modelu".
Okrem toho však podľa Chrena v mnohých prípadoch čas strávený na pracovisku a ten odpracovaný, teda vyplnený prácou, nie je jedno a to isté.
"Produktivita práce je u nás ešte stále nízka, donedávna rástla pomalšie ako mzdy," hovorí Chren.
Ľubomír Čierny z Konfederácie odborových zväzov si myslí, že dôvodom, prečo Slováci pracujú relatívne dlhšie, sú nízke mzdy a nie nízka produktivita práce.
Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu tvrdí, že v mikrofirmách, ktoré vraj predstavujú takmer 90 percent slovenských firiem, nie je možné mať na každú činnosť niekoho zvlášť, "preto treba pracovať veľa a práce kumulovať".
V juhozápadnom Nemecku zamestnanci verejných služieb už šesť týždňov štrajkujú, aby im týždenný pracovný čas nepredĺžili (o pol druha hodiny) bez zvýšenia platu.
Tunajšie odbory štrajk nepripravujú, ale ambície majú rovnaké.
Konfederácia žiada, aby dovedna zamestnanec mohol odpracovať najviac 48 hodín týždenne. Počet hodín by mal byť podľa odborov stanovený zákonom a týkal by sa aj práce nadčas, teda nie u každého zamestnávateľa zvlášť. Znamenalo by to, že privyrobiť by si nemohol ani ten, kto by mal záujem.
Chren by to považoval za nezmysel. Nielenže by zákon "nútil ľudí žiť horšie, pretože by im zakázal privyrábať si, ďalšími dosahmi by mohlo byť zvýšenie nezamestnanosti, rast čiernej práce či ešte väčší tlak zamestnávateľov na zmenu statusu zamestnancov z pracovného pomeru na živnosti", mieni. Ak však odbory majú "nejaký čarovný prútik, ktorého mávnutím by sa životná úroveň na Slovensku zázračne zvýšila, tak by ľudia nemuseli pracovať tak veľa".
