Premiér lekárom nič nesľúbil

BRATISLAVA - Lekári sa už od apríla z dôvodu nízkych platov pripravujú na štrajk, premiér Mikuláš Dzurinda sa chystá debatovať s personálom v bratislavskej ružinovskej nemocnice. "Budem hovoriť o tom, ako si predstavujem postupné zlepšovanie celkovej situácie," povedal včera premiér po rokovaní vlády.

Prešovská nemocnica bude od apríla prijímať iba pacientov v akútnom stave, ostatných pošle do iných nemocníc, zníži počet zamestnancov a vyplácať bude základné mzdy.

V Bratislave vznikli štrajkové výbory, dnes sa diskutuje, akým spôsobom a kto sa do štrajku zapojí. Štrajková pohotovosť je vo väčšine nemocníc.

Odborári žiadajú zvýšenie platov od 21 až 25 percent, riaditelia nemocníc tvrdia, že peniaze na zvýšenie nemajú.

Dve odborové organizácie - Odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb a Lekárske odborové združenie požiadali listami vládu, aby problém riešila. Lekárske združenie dalo vláde čas do konca marca.

Premiér Dzurinda včera po rokovaní vlády oznámil, že do sociálneho dialógu zasahovať nemôže. Podľa neho sú zodpovední riaditelia nemocníc, ktorí podpisovali zmluvy so zdravotnými poisťovňami a nikto z nich nehovoril, že peňazí je málo. Premiér tiež poukázal na to, že 6 z 19 najväčších nemocníc už kolektívne zmluvy s vedeniami podpísalo.

"Asi 40-tisíc našich členov a štrajková pohotovosť nič vláde nehovoria," komentoval rokovanie vlády šéf zdravotníckych odborov Andrej Kučínsky. Podotkol, že zväz zastupuje 67 nemocníc a že 19 nie je prevažná časť. Či odbory vyzvú na ostrý štrajk, rozhodnú sa po rokovaní so zamestnávateľmi.

Predseda lekárskeho združenia Marián Kollár je presvedčený, že premiér zásadné riešenie ani neponúkne. "To sú zasa len frázy, zásadný problém sa bude zastierať za imaginárne výsledky reformy, makroekonomiku, sľúbi sa niečo do budúcna."

Premiér argumentoval tým, že táto vláda dala do oddlženia nemocníc 31 miliárd, že sa celý systém stabilizoval a zdravotné poisťovne platia načas. K uvoľneniu peňazí zo štátneho rozpočtu povedal, že "rozpočet je schválený, sadzby poistného sú stanovené a mešec peňazí je limitovaný legislatívou". V otázke uvoľnenia financií však nechce robiť "nenáležité vyhlásenia", kým sa vyjednávania neskončili.

Úloha štátu v zdravotníctve

Štát určuje:

• vymeriavací základ a percento odvodu poistného,
• maximálnu výšku paušálu na pacienta a bodu,
• výšku paušálnej platby na úrazovky,
• za ktoré služby zdravotnícke sa bude priamo platiť a koľko (stravovanie a pobyt na lôžku, spracúvanie údajov, vypísanie predpisov na lieky, na dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky, pobyt sprievodcu v nemocnici, doprava),
• štandardy pobytu v nemocnici, za ktoré si pacient nepripláca,
• minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
• minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení,
• zoznam prioritných chorôb, kde liečenie plne hradia poisťovne,
• zoznam chorôb a určuje spoluúčasť pacientov na ich liečení,
• zoznam liekov, zdravotných pomôcok a dietetických potravín a určuje spoluúčasť pacientov na ich úhrade. (iš)

Ako hospodári rezort zdravotníctva

Príjmy

Výdavky

*SVLZ - spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (vyšetrenie RTG, CT,...)

** prognóza Zdroj: Health Policy Institute