BRATISLAVA 23. marca (SITA) - Sobotná demonštrácia, zvolaná k výročiu vzniku samostatného Bieloruska v roku 1918, bude kľúčová pre ďalší vývoj krajiny. Dôležitý bude počet ľudí, ktorí prídu podporiť opozíciu, ako aj to, či režim Alexandra Lukašenka zasiahne silou. Konštatovali to dnes na tlačovej besede zástupcovia Nadácie Pontis a pozorovatelia OBSE na voľbách v Bielorusku Oľga Gyarfášová a Juraj Marušiak. Podľa Pontisu Lukašenko zatiaľ nepoužil silu, aby neohrozil politiku Ruska. Putin si ako predseda zoskupenia G8 nemôže dovoliť násilie v susednom Bielorusku. Na druhej strane z Moskvy prichádzajú signály, že si bude chcieť ešte viac pripútať Bielorusko v rámci existujúcej únie. "Voľby v Bielorusku neboli slobodné ani demokratické. Jediným pozitívom bolo, že Lukašenkov režim pozval misiu OBSE," zdôraznila Gyarfášová, poukazujúc na správu organizácie. Dodala, že napríklad misie Rady Európy a Európskeho parlamentu do Bieloruska nepustili. EÚ, ktorá je najväčším obchodným partnerom Bieloruska, by mala výsledky volieb jasne odmietnuť.
OBSE konštatovala, že opoziční kandidáti na prezidenta nemali šancu osloviť voličov cez médiá. Všetky elektronické médiá sú v rukách štátu, jediné opozičné noviny, ktoré tlačili v ruskom Smolensku, pred voľbami odmietli vytlačiť. Režim zastrašoval občanov. Do volieb pozatýkal 450 opozičných aktivistov, šéf KGB varoval, že protestujúci budú súdení za terorizmus a takéto správy poslal režim aj na všetky mobily v Bielorusku. Gyarfášová pripomenula, že štát zamestnáva 80 percent všetkých pracujúcich Bielorusov, ktorí sú tak priamo existenčne závislí od režimu.
Veľkým problémom je volebný zákon. Voľby delí na predčasné - od utorka do soboty a hlavné v nedeľu. Režim nútil ľudí voliť v predstihu, keď ich ešte nepozorovali zástupcovia OBSE. Do nedele hlasovalo 30 percent voličov, nie je jasné, ako sa hlasy spočítali a koľko ich bolo. Pozorovatelia nemali možnosť overiť ani zratúvanie hlasov vo volebných komisiách, kde sedeli za chrbtami jej členov. Podľa vizuálneho odhadu napríklad v jednom okrsku dostal kandidát opozície Milinkevič asi 30 percent hlasov, šéf komisie napokon oznámil, že to bolo 6 percent. Ústredná volebná komisia nezverejnila, koľko je v Bielorusku oprávnených voličov.
Na rozdiel od minulosti nepustili bieloruské úrady do krajiny renomované prieskumné agentúry. Gyarfášová nevie, odkiaľ mali Lukašenkove agentúry prieskumy, podľa ktorých vyhrával Lukašenko, keďže nikde pred volebnými miestnosťami nestretli anketárov. "Len s veľkou dávkou nadsázky sa dá povedať, že sa v Bielorusku vôbec uskutočnili nejaké voľby. Išlo o verejný rituál, sviatok potvrdenia legitimity súčasnej moci. Čo robí z volieb skutočnú frašku je to, ako sa počítajú hlasy," zdôraznil Marušiak. Hoci sa nedá hovoriť o revolúcii ako na Ukrajine a ani režim nie je oslabený, ako bol vtedy Kučmov v Kyjeve, dôležité je, že ľudia sa nateraz prestali báť aj napriek tomu, že od volieb zatkli vyše sto ľudí a rovnaký počet hľadajú príbuzní.
Európska únia vrátane Slovenska by mala okrem cielených sankcií proti režimu pomáhať ľuďom, ktorí sa nebáli vystúpiť proti Lukašenkovi. Všetkých zatknutých automaticky vyhadzujú zo škôl, zo zamestnania, alebo im zoberú povolenie podnikať. Preto by mali napríklad ponúknuť vyhodeným opozičným študentom štúdium na vysokých školách v štátoch únie, ako to dnes urobilo Poľsko. Balázs Jarábik z Nadácie Pontis poukázal na paradox, keď Európska únia dáva ročne 10 miliónov eur na podporu demokracie v Bielorusku, no zároveň je najväčším obchodným partnerom Lukašenkovho režimu. Cez obchod ho tak podporuje piatimi miliardami eur ročne.
