Ministerstvo financií nechce dať krajom tristo miliónov korún na autobusovú dopravu. Župani označili postoj rezortu za arogantný. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
BRATISLAVA - Ministerstvo financií odmieta vyšším územným celkom uvoľniť tristo miliónov korún na doplatenie služieb vo verejnom záujme za vlaňajší prvý polrok. Sedemnásť autobusových spoločností preto možno zruší až pätinu prímestských spojov.
Trvajú na svojom
Samosprávne kraje označili konanie rezortu financií za arogantné a trvajú na ďalších rokovaniach s ministrami financií a dopravy, keďže vlani v prvom polroku si dopravné výkony objednával ešte štát. V prípade, že sa nedohodnú, župy nevylučujú, že budú žalovať štát.
V prepočte na náklady je dlžná suma porovnateľná s nákladmi na prejazdenie 40 miliónov kilometrov, čo je asi pätina výkonov, ktoré si vlani od prepravcov dohodol štát.
"V prípade obmedzenia liniek sa tak môže stať, že v obciach, kde premáva napríklad len jedna linka denne, nebude od marca premávať žiadna," povedal prezident Zväzu autobusovej dopravy George Trabelssie. Prepravcovia podľa neho majú právo spojenia obmedziť, ak im hrozí strata.
Autobusové spoločnosti síce vlani dosiahli asi poldruhamiliardové tržby zo svojej komerčnej prepravy, ale podľa platných pravidiel nemôžu svojimi ziskami vyrovnávať straty z výkonov verejného záujmu. Splatenie dlhu očakávajú od štátu. Ministerstvo financií však dôvodí, že samosprávy dostali dostatok peňazí na dofinancovanie dopravy. Navyše, získali viac zdrojov na základe lepšieho výberu dane z príjmov fyzických osôb.
Na rok ani korunu
"Za tento rok určite nebudeme od štátu požadovať ani korunu," ubezpečuje Trabelssie, ktorý inak presun kompetencií víta. Samosprávy podľa neho vedia najlepšie, kde a koľko liniek potrebujú. Mohli by ušetriť. Výpočet presných nákladov totiž závisí od zdanlivých detailov, ako je hornatosť terénu, dĺžka ciest či nadmorská výška v regiónoch. Tieto faktory sa odrážajú na rýchlosti opotrebovania autobusov či množstve nafty, ktoré spotrebujú, a teda aj na konečných nákladoch.
V súčasnosti platí zákon o cestnej doprave, podľa ktorého prímestské linky dotuje správny orgán. Zo zákona však nevyplýva, či je v tomto prípade správnym orgánom ministerstvo alebo vyšší územný celok. Ministerstvo tvrdí, že kompetencie majú župy. "Zmluvy o výkone vo verejnom záujme s dopravcami na rok 2005 uzatvorili samosprávne kraje. Postup je plne v súlade s vykonanou decentralizáciou na tomto úseku, samosprávne kraje teda majú vecnú kompetenciu, finančné zdroje z daňových príjmov a sú aj cenovým orgánom pre túto oblasť," vysvetlil hovorca rezortu financií Peter Papanek.
Čo hovoria paragrafy
- Zmluvou o výkone vo verejnom záujme sa dopravca zaväzuje splniť povinnosti podľa § 7 ods. 3 a správny orgán sa zaväzuje poskytnúť mu náhradu preukázanej straty. Stratu správny orgán uhradí, ak dopravca preukáže jej vznik a výšku a že ju svojím konaním nezavinil.
§ 7 ods. 3
- Udelenie dopravnej licencie možno viazať na splnenie povinnosti. Predmetom splnenia povinnosti môže byť výkon vo verejnom záujme, ktorý je dopravca nútený prevziať a ktorý by z hľadiska svojich obchodných záujmov nevykonal vôbec alebo nevykonal v požadovanom rozsahu pre jeho ekonomickú nevýhodnosť.
- Zmluva o výkone vo verejnom záujme sa uzatvára po schválení zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Náhrada preukázanej straty nemôže prekročiť sumu ustanovenú zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
Zdroj: Zákon 168/1996 o cestnej doprave
