Alžbety nie je iba príležitosťou oživiť minulosť. Otvára aj zaujímavý jazykovedný, dokonca ústavný problém.
Súvisí s menom hlavného aktéra. Nielen že sa v rôznych časových obdobiach uvádzalo rôzne (Rákóczi/Rakoczy/Rákóczy), ale problematická sa javí najmä jeho slovenská podoba Rákoci. "Vznikla ako výraz prihlásenia sa Slovákov k uhorským dejinám, ako prijatie niekdajších uhorských politikov za svojich a prispôsobením ich mien slovenskému pravopisu," uviedol pre TASR spisovateľ Slavomír Szabó, ktorý je členom mediálnej komisie prípravného výboru spomienkových podujatí. Pod názvom Rákóczi v Košiciach 1906 2006 vyvrcholia 29. októbra, keď uplynie presne sto rokov od pompézneho znovupochovania tohto vodcu stavovského protihabsburského povstania.
Pravidlá slovenského pravopisu sa v kapitolách o písaní slov cudzieho pôvodu špeciálne venujú historickým osobným menám z uhorského obdobia slovenských dejín. Doslovne uvádzajú, že "mená osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín (do roku 1918), písané dosiaľ nejednotne (zložkovým alebo maďarským pravopisom), sa píšu podľa zásad slovenského pravopisu; odstraňujú sa aj zdvojené a ďalšie nefunkčné písmená, najmä h, a kvantita v nich podlieha rytmickému zákonu. Napríklad: Pázmány sa píše Pázmaň, Rákóczi/Rákóczy sa píše Rákoci, Forgách/Forgács sa píše Forgáč, Zichy sa píše Ziči, Bercsényi sa píše Berčéni..." Szabó pritom zdôraznil, že nesprávnym písaním mena Rákoci sa porušuje litera zákona o štátnom jazyku SR.
Pre komisiu pripravujúcu oslavy vznikol problém. Jej členovia sa ale šalamúnsky uzniesli, že vzhľadom na medzinárodný rozmer akcie budú používať v logu akcie latinizované meno slávneho vodcu a vo všetkých písomnostiach v slovenčine sa budú riadiť pravidlami slovenského pravopisu tak, ako vyplýva zo zákona. Na zasadnutí prípravného výboru 10. marca však zdanlivo vyriešený problém skomplikoval generálny riaditeľ sekcie menšinových kultúr Ministerstva kultúry SR Róbert Dohányos. Vyslovil totiž názor, že súčasný stav zákona o štátnom jazyku je v rozpore s ústavnými právami. Každá osobnosť má podľa neho právo uvádzať svoje meno v súlade so zápisom v rodnom liste. Preto komisii odporučil, aby aj v slovenských písomnostiach používali podobu mena Rákóczi.
Zákon o štátnom jazyku ale platí, a tak sa zdá, že odbojné sedmohradské knieža opäť trochu rozvíri verejný život na Slovensku. Minimálne ako kauza pred Ústavným súdom SR.
