Bratislava 30. marca (TASR) - Premiér Mikuláš Dzurinda navrhne prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi odvolať Františka Tótha z funkcie ministra kultúry. Rozhodnutie predsedu vlády a SDKÚ-DS dnes odobrila Koaličná rada.
TASR v tejto súvislosti prináša profil Františka Tótha:
František Tóth vstúpil do vysokej politiky pred parlamentnými voľbami v roku 2002 prostredníctvom liberálnej strany Aliancia nového občana. Jeho profesijnou orientáciou sa stalo aj vzhľadom na predchádzajúce pôsobenie školstvo.
František Tóth sa narodil 9. februára 1963, je absolventom Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave, na ktorej získal diplom v roku 1987. Prvé zamestnanie získal na Gymnáziu L. Sáru v Bratislave. V roku 1991 založil 1. súkromné gymnázium v Bratislave, na ktorom pôsobil až do roku 2002. Súčasne bol aj prezidentom ním založenej Asociácie súkromných škôl a spolupracoval s podobnými štruktúrami v zahraničí. Od roku 2001 spolupracoval s ANO ako nezávislý expert pre školstvo, čo ho vynieslo 24. októbra 2002 do kresla štátneho tajomníka Ministerstva školstva SR.
Prvú výmenu zažil František Tóth 8. júna 2005, keď ho na návrh šéfa ANO Pavla Ruska premiér Mikuláš Dzurinda po rozhodnutí kabinetu odvolal z postu. Po odvolaní si začal uplatňovať svoj poslanecký mandát, pričom v parlamente nepodporil zmenu vysokoškolského zákona pripravenú jeho predchádzajúcim šéfom Martinom Froncom. Návrh obsahujúci aj platenie vysokoškolského štúdia označil ešte vo funkcii štátneho tajomníka za "taký zlý, že sa nedá opraviť". Od 15. júna 2005 bol František Tóth ministrom kultúry SR.
Prioritami nového šéfa rezortu sa stala nielen dostavba novej budovy SND, ale aj zmena systému prideľovania grantov, systému finančných tokov v rezorte a v neposlednom rade aj zmena riadenia ústredného orgánu štátnej správy - ministerstva. Ako manažér presadzoval projekt kultúrnych poukazov, ktorý má podľa jeho slov dať šancu miliónom detí ísť aspoň raz za rok do múzea a divadla "zadarmo".
Začiatok roku 2006 priniesol zverejnenie kontrastného videnia činnosti ministerstva jeho šéfom a časťou umeleckej obce. Tá mu vyčítala predovšetkým nekompetentnosť - nepôsobenie v oblasti, ktorú má riadiť. To František Tóth nepovažuje za chybu, pretože svoj post považuje za politickú funkciu. Krytie vlastnou politickou stranou stratil po rozkole v ANO a následným prechodom k nezávislým členom vlády.
Postavenie Františka Tótha sa prejavilo aj počas schôdze parlamentu, ktorý rozhodoval na návrh ĽS-HZDS o jeho odvolávaní. Dôvodom bol predaj budov SND a ďalšieho majetku ministerstva, pričom celú agendu poslanci prevzali od petičnej akcie 220 umelcov, ktoré sa s ministrom nevedeli dohodnúť prakticky o ničom. Nakoniec systém správcovskej spoločnosti na prevádzku nového SND zamietol na návrh premiéra Dzurindu až kabinet. V parlamente na výzvy na odstúpenie Tóth reagoval aj slovami: "Zvažujem svoje odstúpenie, zvažujem. Ale ostanem naďalej bojovať v prospech ľudí, pre ktorých kultúra niečo znamená". Bolo to po upozornení šéfa HZDS Vladimíra Mečiara, že ak nezastaví "obchod s realitami, ohrozuje predsedu vlády s tým, že okamžite pôjde návrh s 30 podpismi na jeho odvolanie."
Po zmene postoja kabinetu k dostavbe SND sa premiér Dzurinda 27. februára 2006 rozhodol, že František Tóth zostane vo funkcii, čo on "prijal so zadosťučinením". Novou kauzou ministra sa stali ďakovné listy učiteľom za presadzovanie kultúrnych poukazov, čo sa začalo vnímať aj ako predvolebný ťah strany Nádej, ktorej je František Tóth zakladateľom.
