"S dôvodmi, ktoré vtedy boli, sa aj dnes stotožňujem," hovorí minister. O novej pamiatkovej zóne rozhodol Tóth minulý rok v lete preto, že "zónová ochrana má byť tam, kde je veľa pamiatok". "Ak súd pozastavil výkon rozhodnutia, tak z procedurálnych a nie vecných dôvodov, keďže každý občan má možnosť podať voči rozhodnutiu ministerstva opravný prostriedok," reagoval na verdikt Krajského súdu v Bratislave. Ten pozastavil ministrovo rozhodnutie o redukcii pamiatkovej zóny až dovtedy, kým neprerokuje samotnú žalobu.
Tóth odmieta aj to, že by zónu zúžil náhle, či v súvislosti so stavbou "mrakodrapov" v Starom meste. "Celý proces prebiehal od roku 2003, tri roky sa diskutovalo," tvrdí Tóth. Podľa neho celé zúženie robila odborná pamiatková verejnosť, gestoroval to Pamiatkový úrad SR a on sa iba stotožnil s ich návrhom. Po protestoch občanov svoje rozhodnutie potvrdil, aj keď mu to neodporúčala komisia z ministerstva.
Ministrovo rozhodnutie pobúrilo nielen občianskych aktivistov, ktorí podali žalobu na súd, ale aj umelcov, ktorí začiatkom roka založili iniciatívu za jeho odvolanie. Zúženie pamiatkovej zóny uviedli ako jeden z hlavných dôvodov, prečo by mal minister odísť. Podľa nich by zúženie rozviazalo ruky agresívnym investorom či "developerom". Tých by zbavilo posledných obmedzení či usmernení, ktoré im dosiaľ bránili búrať a stavať bez ladu a skladu.
Niekoľko príkladov, ako možno postaviť kolosálny objekt medzi rodinnými domami, už dnes existuje v Bratislave-Starom Meste. Na území, ktoré chcel minister z pamiatkovej zóny vylúčiť, sa nachádza aj kontroverzná stavba mrakodrapu na Šancovej ulici, čierna stavba na Fazuľovej ulici, pripravujú tam výškové objekty. Až do rozhodnutia súdu o žalobe existuje bratislavská pamiatková zóna v pôvodných hraniciach.
