Podľa bratislavského primátora Andreja Ďurkovského,ktorý hlavného architekta dnes predstavil pred novinármi, je táto funkcia potrebná, pretože narastá tlak investorov na výstavbu objektov v hlavnom meste. Tá by mala byť koncepčne riešená v súlade s územným plánom. Hlavný architekt je od 3. apríla pracovne zaradený v útvare primátora. "Jeho postavenie bude legislatívne vyriešené v zákone o Bratislave," prisľúbil Ďurkovský.
Šlachta v novej funkcii chce chrániť a zveľaďovať kultúrne, historické, architektonické a prírodné hodnoty mesta. Je proti živelnej výstavbe a zahusťovaniu sídlisk ich devastovaním, chce pomôcť riešiť dopravu a iné choré prvky mesta.
"Možno som naivný, ale verím, že sa to podarí," konštatoval Šlachta. Súhlasí s veľkou výstavbou, ale na správnych miestach. Chce vypracovať koncepciu panorámy mesta a výškových dominánt, tiež vytvoriť koncepciu usporiadania vstupov do mesta. Podľa neho jedným zo vstupov bude takzvaná lamačská brána na Patrónke, čo treba urbanisticky doriešiť. Chce podporovať progresívne formy bývania a významné investície riešiť verejnými súťažami, aby sa mohli presadiť najmä mladí slovenskí architekti. Má záujem spolupracovať s architektmi mestských častí Bratislavy i blízkych zahraničných miest a plánuje vytvoriť architektonickú radu mesta. "Nechcem sám rozhodovať," zdôvodnil hlavný architekt.
Šlachta sa narodil v Ružomberku (1939). Po absolvovaní Fakulty architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave tam pôsobil ako asistent a odborný asistent (1962-1975). Potom bol 12 rokov hlavný architekt Štátneho ústavu pre projektovanie dopravných stavieb, tri roky pôsobil ako vedecký pracovník Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti. Od roku 1990 doteraz je pedagógom na Vysokej škole výtvarných umení, kde bol aj rektorom (1994-2000). V minulom volebnom období bol poslancom Národnej rady SR, od roku 2002 je prezidentom Spolku architektov Slovenska. Za sebou má asi 30 architektonických a urbanistických súťaží i projekt bratislavského mostu Lafranconi spolu s dvoma kolegami. Napísal vyše 600 odborných článkov, Sprievodcu po architektúre Bratislavy 1918-1950 a knihy o architektoch Neznámi známi a Návraty odídených.
