15. októbra 2002
Prezident republiky Rudolf Schuster vymenoval Mikuláša Dzurindu za predsedu novej vlády.
16. októbra 2002
Novú vládu vymenoval prezident Rudolf Schuster. Pál Csáky (SMK) sa stal podpredsedom vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny, Ivan Mikloš (SDKÚ) ministrom financií, Eduard Kukan (SDKÚ) ministrom zahraničných vecí, Daniel Lipšic (KDH) ministrom spravodlivosti, Vladimír Palko (KDH) ministrom vnútra, Ivan Šimko (SDKÚ) ministrom obrany, Pavol Prokopovič (SDKÚ) ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií, predseda Demokratickej strany (DS) Ľudovít Kaník ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, Zsolt Simon (SMK) ministrom pôdohospodárstva, Rudolf Zajac (ANO) ministrom zdravotníctva, Martin Fronc (KDH) ministrom školstva, Robert Nemcsics (ANO) ministrom hospodárstva, László Miklós (SMK) ministrom životného prostredia, László Gyurovszky (SMK) ministrom výstavby a regionálneho rozvoja a Rudolf Chmel (ANO) ministrom kultúry.
9. septembra 2003
Minister hospodárstva Robert Nemcsics, ktorému predsedníctvo Aliancie nového občana (ANO) vyslovilo nedôveru, podal demisiu. Nedôveru Nemcsicsovi pre výroky, ktoré mali poškodiť alianciu, vyslovilo Predsedníctvo ANO 25. augusta 2003.
24. septembra 2003
Prezident R. Schuster vymenoval do funkcie ministra hospodárstva Pavla Ruska.
24. septembra 2003
Prezident Rudolf Schuster z postu šéfa rezortu obrany odvolal Ivana Šimka. 10. septembra 2003 prezídium SDKÚ trinástimi hlasmi podporilo návrh Mikuláša Dzurindu na vyslovenie nedôvery Ivanovi Šimkovi. Podpredsedníčka SDKÚ Zuzana Martináková sa zdržala. Strana zároveň zbavila I. Šimka funkcie podpredsedu SDKÚ.
10. októbra 2003
Prezident Rudolf Schuster vymenoval do funkcie ministra obrany Juraja Lišku. Liška pôsobil ako poslanec NR SR za SDKÚ a primátor mesta Trenčín.
11. mája 2005
Minister kultúry Rudolf Chmel oznámil prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi svoju abdikáciu. Ako dôvod uviedol, že sa pokúšal tri roky o to, aby sa kultúra stala prioritou tejto spoločnosti, vlády aj strany, ktorá ho na tento post nominovala. „Nebolo to, bohužiaľ, vždy tak a ja dúfam, že situácia sa časom predsa len trochu zlepší," uviedol Chmel. 24. mája prezident Ivan Gašparovič odovzdal abdikačný dekrét odchádzajúcemu ministrovi kultúry Rudolfovi Chmelovi a zároveň poveril dočasným vedením rezortu kultúry vicepremiéra a ministra financií Ivana Mikloša.
15. júna 2005
Prezident Ivan Gašparovič vymenoval do funkcie ministra kultúry kandidáta ANO Františka Tótha.
24. augusta 2005
Prezident Ivan Gašparovič odvolal na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu z funkcie vicepremiéra a ministra hospodárstva Pavla Ruska. O ministerské kreslo prišiel po medializovaní kauzy zmeniek, ktorá vyvolala nezhody vo vnútri vládnej koalície i v Aliancii nového občana (ANO). Prezident Gašparovič určil, aby funkciu podpredsedu vlády a ministra hospodárstva dočasne zastával šéf rezortu financií Ivan Mikloš.
4. októbra 2005
Prezident Ivan Gašparovič vymenoval na post ministra hospodárstva Jirka Malchárka.
17. októbra 2005
Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra práce Ľudovíta Kaníka. Zároveň vymenoval do čela Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ivetu Radičovú, ktorú do funkcie navrhol premiér Mikuláš Dzurinda. Dôvodom odchodu Ľudovíta Kaníka z funkcie ministra bolo, že on a jeho rodina požiadali o príspevok zo štrukturálnych fondov.
1. februára 2006
Prezident Ivan Gašparovič oficiálne prijal demisiu ministra obrany Juraja Lišku. Minister Liška sa rozhodol abdikovať z funkcie 27. januára 2006. Rozhodol sa tak po havárii vojenského lietadla AN-24, pri ktorej 19. januára zahynulo 42 vojakov. Lietadlo havarovalo pri maďarskej obci Telkibánya cestou z mierovej misie z Kosova do Košíc. Na čelo rezortu obrany vymenoval prezident Ivan Gašparovič štátneho tajomníka Martina Fedora.
7. februára 2006
Prezident Ivan Gašparovič prijal lídra kresťanských demokratov Pavla Hrušovského. Do Prezidentského paláca s ním prišli ministri za KDH Vladimír Palko, Martin Fronc a Daniel Lipšic, ktorí doniesli abdikačné listy. 6. februára 2006 KDH oznámilo, že odchádza z vládnej koalície po odmietnutí predsedu vlády a SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády a po jeho nedôstojnom a lživom útoku na ministra spravodlivosti Daniela Lipšica a celé hnutie.
8. februára 2006
Bývalých štátnych tajomníkov vnútra Martina Pada, spravodlivosti Luciu Žitňanskú a školstva Lászlóa Szigetiho do funkcií ministrov vymenoval prezident Ivan Gašparovič po tom, ako oficiálne prijal demisiu ministrov za KDH.
30. marca 2006
Premiér Mikuláš Dzurinda konštatoval po rokovaní Koaličnej rady, že navrhne prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi odvolať z postu ministra kultúry Františka Tótha. Koaličnú radu zvolal premiér Mikuláš Dzurinda. Viedol ho k tomu Tóthov list učiteľom, v ktorom im minister ďakoval za to, že sa zapojili do projektu kultúrnych poukazov. List poslali 66-tisíc učiteľom, ktorí podporili projekt. Celkové náklady za rozposlanie týchto listov vyšli rezort kultúry na 700-tisíc korún. Túto sumu zaplatili z balíka 5 miliónov korún, ktoré ešte pred spustením projektu kultúrnych poukazov vyčlenili na jeho propagáciu a mediálnu kampaň.
5. apríla 2006
Ministra kultúry Františka Tótha na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu odvolal prezident Ivan Gašparovič. Hlava štátu zároveň vymenovala na čelo rezortu kultúry exministra Rudolfa Chmela.
